Nedávno som sledovala staršiu paniu stojacu pred dverami tenisového klubu. Za ruku držala chlapca, pravdepodobne vnúčika. Vyzerala byť v rozpakoch. Pozerala na dvere, kde bolo zopár nápisov: Tournament Directory, Supervisor, a tiež nejaké reklamy na tenisové rakety - bez akéhokoľvek slovenského prekladu. Nečudo, že sa cítila zaskočená.
O kúsok ďalej bol zas iný nápis: Financial Advisor. A hneď vedľa reklama: They are good, but We Are The Best! Opäť bez slovenského prekladu.
Zdá sa, že firmy a organizácie sa predháňajú v tom, kto bude „svetovejší". Nielen firmy. Aj naši politici majú v obľube používať množstvo cudzích slov, ktorým bežný človek prestáva rozumieť. (Možno je to zámer:-)
Nemám nič proti cudzím jazykom, pre život Európana sú veľmi dôležité - no všetkého veľa škodí. A tak sa pokúsim (trocha netradične:-) voči tomuto faktu protestovať.
Vážení percipienti, na báze personálnej empírie proklamujem, že fenomén experimentovania s expresívnymi internacionálnymi lingvistickými systémami a status ich liberalizovaného akceptovania bez konkrétnych sankcií graduje do explózie v dimenziách až iracionálnej profanácie. V tomto kontexte je možné vydedukovať, že komunikačný internacionalizmus priam atakuje náš naturálno-nacionálny background, čo a priori vykulminuje k bezprecedentnej degradácii nacionálneho fílingu a vypointuje sa abseciou bazálneho lingvistického know-how u aborigénnej populácie. Realitou je, že status slovakizmu totálne marginalizuje a že benevolentné privilegovanie interdialektu zrezultuje in natura do systematickej degradácie kvanta tínedžerov. De facto sa jedná o diskreditáciu merita nacionality... (A s tým by sme, vážení, mali niečo urobiť!!!)
Dosť bolo zábavy, teraz už vážne. V Zákone NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky sa píše, že „slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky". S týmito slovami plne súhlasím. Škoda len, že je to iba kus papiera, ktorý nikto nerešpektuje a ktorého porušovanie nikomu nevadí. Ani ministerstvu kultúry, ktoré je za svoj zákon a jeho dodržiavanie zodpovedné.
