Pred pár dňami ma však prekvapili. Ponáhľala som sa do práce a blížila sa k prechodu pre chodcov na frekventovanej križovatke. Svetelná signalizácia (opäť) nefungovala.
Tak skoro sa na druhú stranu nedostanem, uvedomila som si.
Aj vodiči, odbočujúci vľavo, mali problém nájsť medzierku v súvislom rade áut na hlavnej ceste. Taká sa objavila práve vtedy, keď som sa blížila k prechodu. No vodič automobilu s nápisom „Mestská polícia" namiesto toho, aby vyrazil a využil ponúknutú možnosť, zastal a s úsmevom mi pokynul, aby som prešla. (No toto! Veď len nedávno ma tu ktorýsi z nich takmer prešiel:-)
Po pár metroch som sa obzrela, ešte stále tam stál a bez nádeje na odbočenie trpezlivo blikal doľava.
Vlastne sa nič zvláštne nestalo. Iba ma jeden mladý človek, zamestnanec mestskej polície, po mnohých rokoch negatívnych skúseností s jej predstaviteľmi prekvapil. Jednoduchým priateľským počinom ma presvedčil, že sú aj takí, čo sa dokážu správať ľudsky a my sa nemusíme pri stretnutí s nimi vždy iba zľaknúť. Niektorí vedia človeku aj pomôcť bez potreby demonštrovať svoju moc. Bodaj by ich bolo takých viac...
