Do roku 2003 nebola maturita z cudzieho jazyka povinná. Na skúšku sa prihlasovali iba tí študenti, ktorí mali o štúdium jazyka záujem alebo tí, ktorí ho pre ďalšie využitie v živote či pre štúdium potrebovali.
Je to paradox, no v minulosti bola práca na hodinách cudzieho jazyka zameraná viac na rozvíjanie komunikačných zručností, ako je tomu dnes. Iste, vyučovala sa aj gramatika, no v rozumnej miere. Snažili sme sa najmä dorozumieť. Rukami či nohami, s chybami či bez chýb – dôležité bolo, že sme si bez použitia slovenčiny dokázali vymeniť názory, myšlienky, dojmy.
Dnes vyzerajú hodiny jazyka ináč. V prvom rade sa snažíme pripraviť študentov na úspešné absolvovanie externej časti maturitného testu z jazyka (oprava testov sa uskutočňuje centrálne - mimo školy). Od nás – učiteľov, sa očakáva predovšetkým to, aby žiak „nebol pod čiarou“. Tí, čo test pripravujú, by však chceli za štyri roky štúdia napchať do hláv žiakov najradšej všetko. Nemajú potuchy, koľko času treba na zvládnutie náročných gramatických štruktúr, ktoré často v reálnej konverzácii ani nevyužívame. Veď nie je nutné hovoriť napríklad v zložitých súvetiach. Aj v slovenčine vyznejú jednoduché a krátke vety zrozumiteľnejšie a pochopiteľnejšie ako zložité súvetia. Gramatiky, ktorá sa v písomnej časti testuje (a je predpísaná národným štandardom), je neúrekom a na jej postačujúce osvojenie (aby žiak urobil túto časť testu úspešne) musíme ukrajovať z toho, čo bolo podnetom práve pre zavedenie povinnej skúšky z cudzieho jazyka: z konverzácií a komunikácie.
V súčasnosti sa vo veľkom prezentuje fakt, že to, čo učiteľ učí, si vo veľkej miere môže vybrať sám. Vo vyučovaní cudzieho jazyka je to však iba čisto teoretická možnosť, ktorá sa využíva minimálne. Nedá sa predsa vypustiť kvantum (hoc aj zbytočnej) gramatiky, z ktorej budú žiaci skúšaní. My sme povinní urobiť všetko pre to, aby žiaci uspeli, aj keď sa nám mnohé z požadovaných vecí zdajú pre prax zbytočné.
Tiež nerozumiem rozhodnutiu niekoho, že všetci stredoškoláci, bez ohľadu na ich danosti, musia z cudzieho jazyka povinne maturovať. Veľká časť našich absolventov (hovorím o našej škole) sa dokázala vonku celkom slušne dohovoriť aj bez povinnej maturity z cudzieho jazyka. Vyučovanie bolo oveľa zábavnejšie, debatovali sme o zaujímavejších témach, aké nám ponúkajú dnes. Témy na rozvíjanie komunikácie sme si vyberali sami – na základe záujmu predovšetkým zo strany žiakov. Dnes sa žiakov na ich záujem nikto nepýta – predpísané tematické okruhy vybral niekto „zhora“ bez toho, aby bol tento výber prediskutovaný s mládežou, od ktorej sa očakáva, že bude na niekým zvolené témy „so záujmom“ diskutovať.
Navyše, na debaty a komunikáciu sme mali kedysi oveľa viac času. Neboli sme "zahltení" neúmerným množstvom gramatiky. Maturita nebola pre žiadneho študenta nočnou morou. Kto na jazyk nemal, prihlásil sa na iný predmet, ktorý ho zaujímal alebo ktorý potreboval. To však neznamenalo, že na hodinách jazyka nemusel robiť nič. Z tohto predmetu bol riadne klasifikovaný, a preto pracovať musel.
Na „novú“ maturitu sme si už zvykli. Drvivá väčšina stredoškolákov ju zvláda. Bodaj by nie, keď sú stanovené smiešne kritériá úspešnosti. Obrovské kvantum látky, ktoré je predpísané, stačí zvládnuť zhruba na 30%, vtedy je maturant „úspešný“. Vôbec nevadí, že neovláda 70% učiva. Bodaj by potom naši mladí ľudia vo svete uspeli a dokázali súperiť s rovesníkmi z iných krajín, kde minimum na úspešné absolvovanie akéhokoľvek jazykového testu je stanovené na 60%. Ak už povinná maturita z jazyka musí byť, stálo by za to prehodnotiť pravidlá. Znížiť množstvo predpísaného učiva (menej je niekedy viac) a zvýšiť minimálnu hranicu úspešnosti. Menšie množstvo učiva by boli žiaci (pravdepodobne) schopní osvojiť si lepšie. S 30%-nými vedomosťami, ktoré v súčasnosti postačujú na úspešné absolvovanie maturity z cudzieho jazyka, sa však vo vyspelej Európe nedá nikomu konkurovať.
Nie, po desiatich rokoch povinnej maturitnej skúšky z cudzieho jazyka nemôžem povedať, že jej zavedenie prinieslo očakávané výsledky. Žiaci síce „ovládajú“ oveľa viac komplikovanej gramatiky (mnohým stačí iba 30%, hoci v prípade nutnosti by dokázali i viac), no nemajú čas precvičovať ju v konverzácii. Nedá sa totiž stihnúť všetko. Tí tam „hore“ mali (a stále majú) zbytočne veľké oči. Stačila by jednoduchá gramatika – to znamená, prepracovať požiadavky na absolventa, a posilnenie konverzácie.
Čo je však najdôležitejšie, žiaci aj ich rodičia by mali dostať možnosť výberu. Nech sami rozhodnú, čo je pre ich dieťa najlepšie. Nech si je každý sám strojcom svojho šťastia a nech o tom nerozhodujú iba tí „hore“. Maturitnú skúšku z cudzieho jazyka by som ponechala iba tým, ktorí si ju zvolia dobrovoľne – na základe vlastného rozhodnutia, vlastných plánov a vlastných potrieb.
