„Prečo som začal fajčiť?" zopakoval po mne otázku jeden z mojich študentov a týmito slovami vystihol odpovede prakticky všetkých prichytených:
„Nechcel som vyčnievať. Chcel som zapadnúť, nerád som iný ako ostatní. Väčšina chalanov už vtedy fajčila. Iba ja nie. Proste, chcel som ísť s davom. Chcel som, aby ma akceptovali a aby som sa neodlišoval."
Nenapadlo mi nič lepšie, ako zareagovať na jeho vyznanie otázkou takmer rovnakou. Tentoraz smerom k druhej strane. Obrátila som sa na chlapca, o ktorom sme vedeli, že nefajčí:
„Ako je možné, že ty ešte stále nefajčíš? Ty sa nechceš schovať v dave, tebe nevadí, že si iný ako ostatní?"
„Naopak," pani profesorka, „ja chcem byť iný. Ja chcem vyčnievať a chcem, aby ma bolo vidno. Mne vôbec nevadí, že sa odlišujem. Ja sa vôbec nechcem stratiť v dave..."
V triede nastalo zvláštne ticho.
Potešilo ma to. Moje „decká" sa zamysleli.
7. okt 2010 o 07:03
(upravené 7. okt 2010 o 07:13)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 907x
Prečo si vlastne začal fajčiť?
Toto bola jedna z otázok, ktorú som položila niekoľkým triednym previnilcom. Recidivistom - ktorí boli vedením školy už neviem koľký raz prichytení pri fajčení. Fajčenie v priestoroch školy je prísne zakázané, ani len pedagógovia nemajú také čosi povolené. Ak sa toto nariadenie poruší, priestupok musíme riešiť. Okamžite. Ja som sa do toho pustila pred celou triedou.
Jaroslava Kuchtová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(58)
