Sem-tam ich vídavam. Krivkajúceho starkého a jeho troch psov na samostatných vôdzkach. Smerujú k niektorému z parkov, okolo ktorých prechádzam. Ten najväčší zo psov – nemecký ovčiak – je podľa mňa už veľmi starý. Pomaly a dôstojne si vykračuje po ľavej strane starkého a dôsledne sa mu prispôsobuje. Zvyšok „svorky“ je o poznanie živší. Tvorí ho dvojica malých nezbedníkov: „jorkšír“ a „westík“. Zaujímajú sa o všetko, každý kúsok cesty musia preskúmať. Asi aj preto majú o čosi dlhšie vôdzky.
Zrazu sa to stalo. Jorkšír sa začal podozrivo vrtieť – ten rituál som poznala. Hľadal si vhodné miesto na vykonanie veľkej potreby. Veľa možností nemal – boli uprostred chodníka. Napokon sa rozhodol pre roh najbližšieho domu.
Bola som zvedavá, čo urobí starký. Myslela som, že inkriminovaný priestor nenápadne opustí. Veď tam okrem mňa nebolo nikoho. No mýlila som sa. Starký bol na takúto situáciu pripravený. Okamžite sa mu v ruke objavili dve igelitové vrecká. Jedno si navliekol na ruku, ktorou potom začal vkladať exkrementy do toho druhého. Pri tejto náročnej operácii sa mu však vyšmykla vôdzka, na ktorej mal pripevneného westíka. A ten sa, samozrejme, veselo rozbehol preňuchať nové územie. Nastala groteskná situácia. Starký – v jednej ruke držiac dvojicu psov, v druhej hompáľajúce sa vrecko s časťou psích výkalov, sa nemotorne rozbehol za utekajúcim psíkom. Našťastie ho dochytil o pár metrov ďalej, kde sa malý nezbedník zastavil pri akejsi zaujímavej vôni.
Ešte zábavnejšia situácia nastala potom. Starký sa rozhodol, že ide „dielo“ dokončiť. Pozbierať zvyšky, čo zostali na rohu budovy. Potreboval sa vrátiť, no dvojica malých psov mala záujem napredovať presne opačným smerom. Nasledoval krátky boj – kto z koho. Vyzeralo to ako preťahovanie na lane. Raz sa posunuli na jednu stranu, raz na druhú. Nemohla som si pomôcť, musela som sa usmievať.
Celý boj skončil celkom nečakane. Nemecký ovčiak – už starý pán, zrazu temno zavrčal. Dvojica jorkšír-westík v tom momente zastala – ako skamenená. Hneď nato sa, síce s nevôľou, oba psíky obrátili, aby disciplinovane nasledovali starkého a na nich čakajúceho nemeckého ovčiaka.
Starký potom už bez problémov pozbieral zvyšok exkrementov a pomaly, krivkajúc a diskutujúc so svojimi spoločníkmi, pokračoval vo svojej ceste do parku.
