Ubytovali sme sa v Novej Včelnici, malom mestečku neďaleko Jindřichovho Hradce. Vedeli sme, že bicykle nemôžeme viezť so sebou, a preto sme sa vopred uistili, že sa dajú požičať priamo na mieste. Aj tak bolo. Malá požičovňa priamo v mestečku nám vyšla v ústrety a za dobrú cenu sa postarala o tri nádherne prežité dni. Naozaj sme si ich užili. Možno aj vďaka takémuto milému prekvapeniu:
Bicykle sme si požičali v sobotu ráno s tým, že ak sa nám bude cyklistika páčiť, zostaneme dlhšie a vrátime ich až v nedeľu. S majiteľom požičovne sme sa dohodli, kde ich v tom prípade necháme.
Hneď prvý deň nás trasy a kraj chytili za srdce - škoda nezostať dlhšie! Bolo rozhodnuté.
Už sme oddychovali po náročne strávenom dni v izbe nášho hotela, keď sa ozvalo zaklopanie. Prekvapene som pootvorila dvere a cez škáročku pozerala do očí neznámej dievčiny. Najprv sa ospravedlnila, že nás vyrušuje a potom mi položila takúto otázku:
„Boli ste si u nás požičať ráno bicykle? Som zamestnankyňa z požičovne bicyklov neďaleko vášho hotela."
„Áno, boli," zapojil sa do konverzácie manžel. Bicykle požičiaval on.
„Prišla som vám vrátiť peniaze. Poslal ma majiteľ požičovne."
„Ako vrátiť peniaze?" nerozumeli sme.
„Platili ste dvojtisícovou bankovkou a my sme vám vydali iba z tisícky."
„Vážne?" čudoval sa manžel a popritom robil prieskum vo svojej peňaženke.
„Zdá sa, že máte pravdu. Naozaj mi chýba tisícka!" čudoval sa.
„A ako ste na to prišli?" bola som zvedavá. „Ako ste nás vlastne našli?"
„Prišli sme na to pri zúčtovaní na konci dňa. Potom už stačilo iba obvolať hotely a penzióny v našom meste - tak veľa ich zas nemáme - a hneď sme zistili, kde ste ubytovaní. Momentálne tu nemáme veľa Slovákov. Vlastne to vôbec nebolo zložité..."
Keď sa s nami dievčina lúčila, zaželala nám príjemný zvyšok pobytu a stihla sa ešte spýtať, ako sa nám u nich páči. Odpovedali sme slovami, ktoré zostali v nás aj po návrate domov:
„Máte prekrásnu prírodu! Už dávno sme nevideli taký utešený kraj a vaše cyklistické trasy - jednoducho, nádhera!"
O rok sa chystáme výlet zopakovať. Nielen kvôli prekrásnej prírode, v ktorej žijú slušní a poctiví ľudia.
Cítili sme sa tam ako u rodiny. Ako na návšteve u dobrého brata.
