„To naozaj nemuselo byť," poďakoval sa lekár, usmievajúc sa na drobnú žienku. Vložil peniaz do zásuvky a vyprevadil ju až pred dvere, kde na ňu čakal manžel.
Keď sa mu ešte raz poďakovali, opatrne a pomaly sa vydali na cestu domov.
Až tam prišli na to, že „pár korún", ktoré dala lekárovi, má celkom slušnú hodnotu. Keby bola mala so sebou okuliare na čítanie, asi by si bola všimla, že do jeho zásuvky neputovalo 50 Sk, ale 50 Eur.
Nuž, ak pán doktor nie je závislý na kofeíne, o „kávičku" má postarané - na dlhšie. Možno aj na rok.
Stará pani, čo pre svoju chorobu už takmer dva roky nebola v obchode, na výmenu peňazí akosi pozabudla.
Vyhodených peňazí jej však nie je ľúto. Tie ju trápia najmenej zo všetkého. Veď je skromná, do najbližšej výplaty dôchodku nejako vydrží.
Teraz má iný problém. Čo nevidieť bude treba ísť na kontrolu.
„Viac k tomu lekárovi nepôjdem," bráni sa čoraz urputnejšie. „Nikto z vás ma tam už nedostane," dušuje sa.
„Vraj je to dobrý odborník. Takých je málo."
„To áno. No hanbila by som sa mu pozrieť do očí."
„A to už prečo?"
„Čo si tak o mne môže pomyslieť, no povedz?! Že nerozoznám koruny od eur... Normálne sa za seba hanbím!"
„Myslím, že ty sa nemáš za čo hanbiť," oponovala som jej.
Ty nie, mami...
9. mar 2011 o 05:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 13 617x
K tomu lekárovi už nepôjdem. Hanbila by som sa...
Po absolvovaní jednoduchého vyšetrenia sa stará pani obliekla a v rozpakoch otvorila peňaženku. Vybrala prvú bankovku, čo jej prišla pod ruku a povedala: „To je pre vás, pán doktor. Chcela som vám priniesť bonboniéru, no zabudla som ju doma. Mrzí ma to, viete, to ten môj Alzheimer," pokúsila sa zavtipkovať. Potom položila na stôl papierový peniaz a dodala: „Tak prijmite odo mňa aspoň pár korún na kávičku, keď už som taká zábudlivá..."
Jaroslava Kuchtová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(121)
