Ich život nebol ľahký. Ťažko opísať peklo, ktoré museli prežívať takmer každú noc. Nie jedenkrát riešila situáciu privolaná polícia, bez nich nebolo možné násilníckeho otca pod vplyvom alkoholu zastaviť. A čo bolo najsmutnejšie, po takejto noci vstávali dievčatá do školy. So sklonenými hlavami - vždy čisto a slušne oblečené - si tam odovzdane vykračovali spolu s ostatnými deťmi.
Neviem, ako to ich matka dokázala, no obe sa výborne učili. Napriek tomu, že z práce chodievala až večer (mala dve zamestnania), Majka a Julka nosili domov dobré známky. Boli zodpovedné už od malička, odkázané len na seba. Asi preto nevyzerali ako deti. Správali sa ako dospelé. Raz ma však nesmierne prekvapili. Stalo sa to na 1. Sviatok vianočný. Spolu s mojimi deťmi som vošla do výťahu, v ktorom už stáli Majka s Julkou. Neveriacky som na ne pozerala. Ony sa chichotali! Asi aj preto som ich oslovila. Normálne by som to neskúšala, lebo rozhovoru sa vždy vyhýbali. Napadlo mi, že sa tešia z darčekov.
„Tak ako, dievčatá, páčili sa vám darčeky?" prihovorila som sa im.
„Veľmi," odpovedala slušne Majka, staršia zo sestier. Milo na mňa pozrela a neuhla pohľadom ako zvyčajne.
„A čo vám Ježiško vlastne priniesol?" bola som zvedavá.
„Vymaľovánku," pochválila sa Majka.
„Aj s pastelkami," dodala pyšne Julka.
Vo výťahu nastalo zvláštne ticho. Moje dve deti zmĺkli...
Až neskôr som sa od ich mamy dozvedela, prečo boli Majka s Julkou také veselé. Na Štedrý deň dostali ešte jeden darček. Svojho triezveho otca.
Vianoce sú predo dverami. Nákupné centrá už teraz lákajú svojich zákazníkov okázalou výzdobou, snažiac sa navodiť vianočnú atmosféru. Začína sa honba za darčekmi. Nervozita, stres a napätie už tiež poletujú vo vzduchu. Chystajú sa do boja s tradičnými ľudskými hodnotami, odjakživa spätými s týmito sviatkami.
Majka a Julka, želám vám pokojné a šťastné Vianoce! A ešte niečo by som vám chcela povedať.
Ďakujem.
