Šaty robia človeka

Vo vetrovke, džínsoch a s vakom na chrbte som vošla do štýlovej predajne s kabelkami. Ledva som vstúpila, už sa ozval hlas predavačky.
„Prajete si?"
„Hľadám nejakú koženú kabelku," odpovedala som a pomyslela si: Fíha, to je rýchlosť. Tomu sa hovorí obsluha!
„V našej predajni nájdete iba kožené kabelky!" informovala ma predavačka takmer urazene. „Ak však hľadáte kabelku pod stosedemdesiat eur, takú tu nenájdete!" Povýšene si ma prezrela a zastala pohľadom na mojej jednoduchej športovej obuvi.
Jej tónu som porozumela - mal svoju príčinu. Bolo jasné, že ma hneď zaradila. Do skupiny plebsu, ktorý si kabelku nad stoosemdesiat eur nemôže dovoliť. Podľa toho sa ku mne aj správala.
V štýlovej predajni som síce kabelku nekúpila (žiadna ma svojím dizajnom neoslovila), no domov som prišla spokojná - s dvoma kabelkami! Tú koženú potrebujem na bežné nosenie a tú druhú, o čosi honosnejšiu, budem mať na špeciálne príležitosti (asi ju dostanem od manžela pod stromček :-).
V dobrej nálade som si potom spomenula na inú skúsenosť z nakupovania. To sa však stalo na Západe. Na ozajstnom Západe, ktorému sa chceme tak veľmi podobať.
Aj tam som vošla do noblesnej predajne a aj tam som bola nie celkom vhodne ustrojená. Navlas rovnako ako u nás. Vo vetrovke, džínsoch a s vakom na chrbte (boli sme totiž na športovej dovolenke). Dovnútra som iba nakukla. Len tak, popozerať sa. Aj keď som vôbec nemala v úmysle nakupovať, von som vychádzala so štyrmi kusmi rôznych parfumov - a to nie lacných. Predavačka ma dokázala presvedčiť, že voňavka je ten najlepší darček, aký môžem darovať svojim blízkym.
Hm, na Západe asi vedia, že každý (platiaci) zákazník je dobrý. Ku všetkým sa správajú rovnako milo. Aj k tým menej štýlovým.