Nie je to tak dávno, čo som narazila na jeden neveselý článok. Priam z neho sálal smútok a beznádej dievčiny, jej obava a strach z budúcnosti. Byť na život sám, stálo tam, je ťažké. Byť na život dvaja, ak tým druhým je depresia, je ešte ťažšie. Je to tak, naozaj nie je ľahké zvládať problémy a starosti, keď je človek sám. Keď sa nemá o koho oprieť a keď sa nemá kde vyžalovať. Keď sa jeho bytie ocitne zrazu v hlbokej depresii.
Ale predsa ešte existuje iná, lepšia životná alternatíva, v akej sa práve nachádzame!
Život nie je len o láske a dodržaných sľuboch, ako sa občas mylne domnievame. Neskladá sa iba z výhier a vzostupov. Každý z nás už zažil chvíle samoty, bolesti a nepochopenia. Chvíle hlbokej depresie, keď máme pocit, že o nás nikto nestojí a na nič nie sme súci.
To však vôbec nie je pravda! Každý je v niečom dobrý a každý je v niečom výnimočný. Stačí len nájsť odvahu a ukázať svoje schopnosti. Ísť si za svojimi snami a túžbami nezávisle od toho, či nám druhí veria a či pri nás v našom odhodlaní stoja. Keď po niečom zmysluplnom túžime, má význam bojovať - aj za cenu neúspechov a pádov.
Niekedy je ťažké hľadieť na život optimisticky. Najmä vtedy, keď nám chýba láska, ktorá by nám pomohla postaviť sa na nohy.
Dočasný (možno i trvalý) zmysel života sa však dá nájsť aj v zaujímavom koníčku, ba dokonca v práci. Takej, čo prináša vnútorný pokoj, uspokojenie a pozitívne naladenie mysle. A práve to je najlepším bojovníkom proti depresii, ktorá sa ako prvá podpisuje na životných zlyhaniach ľudí, ktorých kvári psychické napätie, precitlivenosť a vnútorná nevyváženosť.
Nie je jednoduché hľadieť na život s nádejou. No ja verím, že na každého z nás čaká v živote niečo pekné, neobyčajné a hodné čakania. Možno to bude úspech v práci, v ktorej budeme vďaka svojim schopnostiam jedineční, alebo to bude radosť z rozdávania energie, sily a empatie slabším. Možno nám postačí iba jednoduchá každodenná radosť z výchovy potomkov. Ak totiž niečo v živote chceme, veľmi chceme, musí sa nám to podariť! I vesmír nám v tom pomôže... To povedal Coelho a ja s ním súhlasím. Má pravdu! Preto si naďalej idem za svojimi snami a túžbami, bez ohľadu na smútok a depresiu, ktoré sa mi občas postavia do cesty. Tak ako každému z nás... Toto je môj odkaz dievčine z nedávno prečítaného blogu. Toto by som chcela povedať všetkým mladým ľuďom, ktorí momentálne nevidia riešenie svojej zložitej situácie.
Ani Veronika s Adrianou ho nevideli. Dvadsiateho novembra 2006, pred štyrmi rokmi, sa dve dievčatá a priateľky, Veronika s Adrianou, rozhodli svoj život, najväčší a najvzácnejší dar, aký kedy dostali, zahodiť. Skokom do hlbín lomu pri Lietavskej Lúčke povedali celému svetu, že si už nevedia poradiť so svojou depresiou. Dnes by už mali devätnásť...
Aká škoda, že si na svoje šťastie nepočkali!
Aká škoda, že už nikdy neuvidia svetlo nového dňa!
Smútok ovládol celé moje vnútro...
No aj keď som smutná, vždy budem veriť jednej veci. Že každý má nárok na svoje šťastie. Aj keď si naň treba niekedy počkať. No raz, raz určite príde. Aj za cenu nového začiatku.
A začať sa dá hocikedy. Veď každé ráno je začiatkom nového dňa.
