Kandidovať na prezidenta Slovenska môže aj cudzinec!?

Už viac ako 20 rokov sa tešíme z pocitu, že sme občania Slovenskej republiky, najmä keď nás spája aj cit Slováka, že patríme ku historicky vzniknutému spoločenstvu ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou a psychikou.
V nasledujúcom období do 15. marca nás bude spájať aj zodpovednosť, aby sme sa správne rozhodli, koho si zvolíme za prezidentku či prezidenta. Náš najvyšší zákon 460/1992 Sb. Ústava Slovenskej republiky podľa Čl. 103 odsek (1) umožňuje za prezidenta zvoliť každého „občana Slovenskej republiky", ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
Podľa preambuly Ústavy Slovenskej republiky: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, ..." očakávane, že to bude Slovak s rodokmeňom aspoň do čias Ľudovíta Štúra.
Podľa Čl. 101 Ústavy SR, odsek (3), kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Zákon o spôsobe voľby prezidenta SR ..., 46/1999 Z. z. v § 11 odsek (1) určuje, čo návrh na funkciu prezidenta musí obsahovať:
a) meno, priezvisko a akademický titul kandidáta,
b) vek a rodné číslo kandidáta,
c) povolanie kandidáta,
d) adresu trvalého pobytu kandidáta,
e) vyhlásenie kandidáta o tom, že súhlasí so svojou kandidatúrou a že spĺňa podmienky na zvolenie za prezidenta podľa Čl. 101 odsek 3 a Čl. 103 odsek (1) a Čl. 101 odsek (3) Ústavy SR. V tomto zákone dôležitá podmienka kandidatúry na prezidenta „občianstvo Slovenskej republiky" (viď Čl.103, odsek (1) je zakamuflovaná iba do podmienky „vyhlásenie kandidáta o tom, že súhlasí ... a že spĺňa podmienky ..."
Druhá podmienka na voliteľnosť prezidenta SR podľa Čl.103 odsek (1) byť „voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov" je podrobnejšie rozvedená v Čl.74 odsek (2) „Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky". Zaujímavé prepojenie článkov ústavy, keď 21 ročný poslanec musí razom zostarnúť o 19 rokov, aby mohol kandidovať na prezidenta.
V Ústave SR pojmy „občan" a „občan Slovenskej republiky" nie sú jasné definované ani v odsekoch Čl. 52, (1) kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem "občan", rozumie sa tým „štátny občan Slovenskej republiky".
(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.
(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan", rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.
V odseku (1) je spomenutý nový pojem „štátny občan Slovenskej Republiky", ale v iných článkoch sa vôbec nevyskytuje.
Občianstvo Slovenskej republiky sa posudzuje podľa zákona 40/1993 Z. z. a preukazuje sa podľa § 9a odsek (1) platným osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, platným občianskym preukazom, platným cestovným pasom alebo potvrdením podľa odseku 13. Podľa § 9a odsek (6) je osvedčenie o štátnom občianstve platné iba 6 mesiacov odo dňa vydania a to iba v origináli. Platnosť občianskeho preukazu podľa zákona 224/2006 Z. z., § 5 odsek (4) sa určuje vopred až na desať rokov. Už tu je rozpor v dĺžke trvania platnosti: Šesťmesačná lehota osvedčenia o štátnom občianstve a 10-ročná lehota platnosti občianskeho preukazu. Čo ak štátny občan nadobudne medzitým aj občianstvo cudzieho štátu, zatají to a bude sa na Slovensku aj naďalej preukazovať platným občianskym preukazom a kandidovať na prezidenta alebo poslanca NRSR.
Podmienka kandidatúry na prezidenta „občan Slovenskej republiky" je veľmi nedostačujúca, lebo podľa zákona 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR, podľa § 7 odsek (1), písmeno a) na slovenského prezidenta môže kandidovať aj cudzinec, ktorý má na území SR nepretržitý trvalý pobyt aspoň 8 rokov a udelili mu štátne občianstvo SR.
Podľa §7 odsek (2), písmeno a), na prezidenta Slovenska môže kandidovať aj cudzinec, ktorý má na Slovensku povolený pobyt, uzatvoril manželstvo so štátnym občanom SR a toto manželstvo trvá najmenej 5 rokov.
Podľa §7, odsek (2), písmeno e) za prezidenta Slovenska môže kandidovať aj azylant, ktorý žije na Slovensku aspoň 4 roky.
Podľa §7, odsek (2), písmeno h), za prezidenta Slovenska môže kandidovať aj cudzinec (terorista), ktorý nemá cudziu štátnu príslušnosť a na území Slovenska má nepretržitý pobyt najmenej tri roky.
Nijaký zákon neukladá predsedovi Národnej rady SR, aby špeciálne a podrobne preveril podmienku kandidáta na prezidenta „občan Slovenskej republiky", hoci má na to 7 dní podľa zákona 46/1999 Z. z. §11 odsek (2) a ani podľa odseku (3) to Ministerstvo vnútra SR nemá túto povinnosť. Môže sa ľahko stať, že niektorá národnostná menšina alebo cudzia mocnosť môže cieľavedome ovládnuť funkciu prezidenta Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky podľa Ústavy SR 460/1992 Zb., čl. 102 má veľké právomoci: ratifikovať medzinárodné zmluvy, môže rozpustiť NRSR, vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády SR, vymenúvať generálov armády, je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Ak sa nebudeme venovať pri voľbe prezidenta dôležitej podmienke „občan Slovenskej republiky" môže sa stať, že po voľbách sa zobudíme ako občania nejakej „Slovensko - Ruskej" alebo „Slovensko - Poľskej" alebo „Slovensko - Českej" alebo najpravdepodobnejšie „Slovensko - Maďarskej" republiky.
Osobne som za to, že podmienku kandidatúry na prezidenta Slovenska „občan Slovenskej republiky" je potrebné novými zákonmi sprísniť, napr. nielen vekom 40 rokov, ale aj narodením a viac ako 40 rokov trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo aj povinnosťou uviesť rodokmeň do čias Ľudovíta Štúra.
Som zvedavý, koľkých poslancov NRSR tento blog zaujme a či nájdu odvahu zmeniť zákony o voľbe prezidenta Slovenska tak, aby na túto funkciu nemohli kandidovať aj cudzí prisťahovalci.
RNDr. Ing. Jaroslav Džunko[/content>