Mnohí z Vás po prečítaní názvu môjho ďalšieho blogu si myslíte: „Ha-ha-ha! Ďalší prázdny volebný sľub." Mýlite sa. Ešte raz si pozorne prečítajte „minimálna normovaná mzda". Žiadny populizmus. Veľmi nepríjemná matematická záležitosť, ktorá určí, že na západe či východe Slovenska, napríklad pri výkone verejnoprospešných prác, ktoré štát dotuje z našich daní, za naloženie piesku do fúrika a jeho prevezenie do vzdialenosti 10 vojenských krokov bude rovnaká spravodlivá odmena.
Spravodlivá odmena za vykonanú prácu mi vŕtala hlavou 41 rokov a 159 dní (moje započítané roky). Až teraz mi umožnili OBYČAJNÍ ĽUDIA ako nezávislej osobnosti napísať o tom celoživotnú skúsenosť. Toľko odpracovaných rokov mi dáva aj morálne právo k tomuto problému sa vyjadriť na základe princípu: logika, matematika, spravodlivosť !!!
Ako desaťročnému chlapcovi mi nenapadlo pýtať si spravodlivú odmenu za vykonanú prácu od takmer 70-ročného starého otca, ktorému v prvej svetovej vojne amputovali nohu, keď ma požiadal, aby som mu išiel poháňať koňa, že musí ísť zorať pole. Pre mňa bola odmena, že môžem ako „ chlap" držať v rukách za liace koňa, hoci ma to hádzalo po brázdach ako Janka Hraška. Pre starého otca to bola životná zásada: Keď chceš žiť, musíš pracovať, orať, sadiť, kopať zemiaky a plniť kontingenty. Nebola nijaká podpora v nezamestnanosti, či dôchodkové príplatky ako dnes.
Spravodlivú odmenu za vykonanú prácu som nežiadal, keď som ako študent odboru chémia na vysokej škole trávil v laboratóriu bezplatne dlhé hodiny nad prácou študentskej vedeckej odbornej činnosti, lebo odmenou mi bolo dobré umiestnenie medzi všetkými vysokoškolákmi v ČSSR .
Potešil som sa, keď v roku 1975 po promócii mi vysoká škola ponúkla pracovnú zmluvu na funkciu asistent I. za hrubý mesačný plat 1550,- Kčs. Nadšený som cestoval domov k rodičom to ukázať. Podvečer pred naším domom zastalo krásne červené auto Alfa-romeo a spolužiak zo základnej školy ma prišiel pozvať: „Poď, ideme za klučkami (kočkami)". Keď som sa mu pochválil, že budem pracovať ako asistent na vysokej škole za 1550,- Kčs, pousmial sa. On, absolvent murárskej učňovky na pridruženej výrobe v Prahe, zarábal 15 000,- až 20 000,- Kčs mesačne a to auto si kúpil v Tuzexe za bony v prepočte za 210 000,- Kčs. (Nepil a nefajčil). Vtedy mi prvý raz zavŕtala v hlave otázka: „Malo vtedy význam duševne sa trápiť po nociach, pre skúšky, pre splnenie svojich záujmov, pre lepšie spoločenské postavenie, keď na zarábanie peňazí vtedy stačilo si obliecť montérky a ísť na pridruženú výrobu? Odpracovaných 775 hodín mesačne (25 hodín denne) nebolo len dobrým vtipom, ale aj realitou niektorých „mistrov", ktorí sa dali podplatiť.
Pre mladšiu generáciu vysvetlenie. Známy slovensky politik súdruh G. Husák umožnil pracovitým Slovákom začať budovať Prahu, metro a iné priemyselné podniky v Čechách. Slováci, ktorí zarobené peniaze neprepili v českých „hospodách" a postavili si na Slovensku poschodové rodinné domy, majú za to obdobie dobrú pamiatku. Čechom zase zostal vyspelý priemysel, z ktorého profitujú dodnes.
Asi o 1000,- Kčs vyššia mesačná mzda v Chemosvite prekryla moju asistentskú chudobu na vysokej škole. Zámer štúdia prírodných vied: matematiky, fyziky, chémie, nebifľovať sa, ale pochopiť realitu problému na základe prírodovedných zákonitostí prinášal svoje ovocie v podobe zlepšovacích návrhov a prihlášok vynálezov. Moje prihlášky vynálezov a zlepšovacích návrhov mali v tom čase vážny ideologický nedostatok: nikdy na nich nebol napísaný ako spoluautor nijaký súdruh výrobný námestník, nijaký súdruh technický námestník a ani súdruh vedúci. Po piatich rokoch som zistil, že spravodlivá odmena za nadšenú prácu, za technický rozvoj štátneho podniku stagnuje a mladší inžinieri postupujú na vyššie funkcie a za vyššie odmeny. Odvážil som sa navštíviť vedúceho súdruha personalistu s otázkou, prečo ja nemôžem mať vyššiu pracovnú triede a mzdu. Odpoveď: Keďže nie som členom KSČ a ani kandidátom, nemôžem byť vedúcim pracovníkom a mať vyššiu triedu a plat, ma nazlostila. Môj spolužiak v Prahe v tom čase zarábal na pridruženej výrobe síce už menej, ale stále to bolo okolo 10 000,-Kčs.
V Slušoviciach som „zaprel" vysokú školu aj postgraduálne štúdium a začal som pracovať ako robotník pri vykládke vagónov a výrobe minerálnych kŕmnych prísad pre dobytok. Tvrdá fyzická práca pre mladých: z podlahy vagóna zodvihnúť 50 kg ťažké vrece múky, soli, umelého hnojiva a pod., preniesť ho na prepravnú paletu, ktorú preložil vysokozdvižný vozík na plochu nákladného auta, pri miešačke minerálnych krmív na vstupe a výstupe znova manipulácia s 50-kilovými vrecami.
Tvrdá úkolová norma za prenesenie 1 tony materiálu (20 kusov 50-kg vriec) je čistá mzda 12,- Kčs. Na denný zárobok 480,- Kčs som musel za osem hodín preložiť sám 40 ton, čiže 800 kusov 50 kg vriec. Ale čistá mesačná mzda 9600,- Kčs niečo znamenala,v obchodoch bola chladnička za 6000,- , farebný televízor za 7000,- osobné auto Škoda de luxe asi za 68000,- Kčs. To iba Slováci sa snažili dosahovať maximálne zárobky. Domáci Česi sa uspokojovali s mesačnými zárobkami do 5000,- Kčs, preto ich pracovné tempo bolo nižšie, ale tiež za rovnakú normu 12,- Kčs za tonu.
Úspech Slušovíc bol založený na úkolovej mzde aj v stavebníctve za m3 betónu, muriva, za m2 omietky, dlažby, obkladačiek a podobne.
To boli moje osobné skúsenosti so spravodlivou odmenou za prácu a skúsenosti s normovanou prácou.
Príklad ako by sa pracovalo v normovanej práci pri stavbe Vášho rodinného domu. Doveziete si 5 ton cementu, čiže 100 kusov 50 kilových vriec, ktoré sú uložené na prepravných paletách a auto Vám ich zloží vonku pri dverách skladu. Potrebujete ich preniesť do miestnosti na vzdialenosť asi 10 krokov. Podľa vtedajšej slušovickej normy práce by som Vám to urobil za jednu hodinu, za to by ste mi zaplatili 4,58 €. V takomto pracovnom tempe bol by môj mesačný zárobok 769,- € t. j. priemerná mzda v slovenskom hospodárstve. Ak by iný robotník, ktorý si rád pofajčí, viackrát odbehol na bufetovú polievku, robil by Vám túto prácu celý deň, zarobil by za celý deň tiež iba 4,58 € a jeho normovaná (úkolová) mzda na mesiac pri takomto pracovnom tempe by bola iba 96,18 €.
Dnešná minimálna mzda 327,2 € nemotivuje pracovitých robotníkov pracovať, a tak podnikatelia, samozrejme, nemajú chuť zamestnávať lenivcov a naháňať ich, aby pracovali.
V nasledujúcom volebnom období , ak chceme naštartovať slovenskú ekonomiku, musí sa minimálna mzda rozčleniť na minimálnu časovú mzdu a minimálnu mzdu za normované fyzické úkony, ktorá sa bude rovnať priemernej mzde v slovenskom hospodárstve za minulý rok, teda 769 €.
Dávam do pozornosti si pozrieť minimálne mzdy v iných štátoch:
739,56 € Grécko,
840,- € Cyprus,
1000,- € Rakúsko,
1365,- € Francúzsko,
1756,56 € Luxembursko.
A na jar, keď rozmrzne zem, navrhujem na Slovensku usporiadať Majstrovstvá európskej únie v kopaní kanálov, trojčlenných družstiev vyššie uvedených štátov. Slovensko by mohli reprezentovať traja Rómovia. Pozvať treba aj ministrov financií vyššie uvedených štátov, aby vysvetlili, prečo reprezentanti Grécka za hodinu minimálnej mzdy nevykopali dvakrát viac, prečo reprezentanti Rakúska za hodinu minimálnej mzdy nevykopali trikrát viac a prečo reprezentanti Luxemburska za hodinu minimálnej mzdy nevykopali 5-krát viac ako naši rómski reprezentanti.
Vykopanú slovenskú hlinu si môžu „títo európski ekonomickí experti" odviesť na vytvorenie ďalšieho eurovalu.
A čo tak v rámci Európskej únie stanoviť :
„Európsku minimálnu normovanú mzdu"? ! ! ?
To, že na Slovensku je minimálna mzda tak nízka, je výsledkom vládnutia goríl a neschopných ekonómov na ministerstve financií každej vlády.
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
Ďalších asi 48 bodov môjho volebného programu budú na témy napr.: Parkovanie na úzkych chodníkoch ... Život medveďa alebo život človeka ... V slovenských krpcoch alebo bosými nohami .... Daňové úrady mali by ďakovať .... Slováci ešte nie sú slepí ... Slovensko - patentový raj sveta ... a podobne.
