Tvoja fotka chýba v ráme,
ostalo biele plátno márne,
na ktorom si ťa vždy kreslím,
keď na teba večer myslím.
Často si tam v plnej kráse,
zasnívam si o tebe a mojej spáse.
Potom srdce sladko zaplesá,
a tvoje meno si do seba opäť vytesá.
Za okamih myseľ preberie ho zo šoku,
aby sa uráčil ubrániť sa útoku.
Nechce však len tak zabudnúť,
trochu s tvojou tvárou ešte pobudnúť.