Prebúdza ma horká chuť kávy,
a cigaretový dym valiaci sa z úst ,
odháňajú pocit smutný a známy,
emócie zastav a už si odpusť.
Prišiel pohľad do večne krivého zrkadla,
kde iskra boja z tváre na dlho opadla.
Bádam a hľadám vztyčný bod,
odrazový mostík pre riadny skok.
Musím ísť ďalej bez obmedzení,
bez naivného otáčania späť,
bez klamstiev lepšej pravdy,
bez narušenej citovej stavby,
bez padnutia do stredu zeme,
bez výhovoriek plačom okorenené.
Poď, poď, nezastavuj, vstaň a preži,
veď svet sa aj krásosťami hemží,
tajomný anjel tvoj cieľ a zmysel stráži.