Písmo:
A-
|
A+
Hľadím na tie naše svety,
na nevinné prvé strety.
Opájam sa ich obrazom
s mesačným odrazom.
Aké neskutočne rozdielne,
poznáme to dôverne.
A predsa to dokázali,
ruka v ruke sa usmievali.
Bola to len domnienka,
príliš chcená spomienka.
Nanútený výplod fantázie,
vrchol intímnej erózie?
Bez fanfár a prepychu,
vybrali sa v ostychu,
vlastnou obežnou dráhou,
mlčky za štastnejšou poéziou.
**************************
Svet podľa teba,
mi viac nič nedá.
A keby chcel ten môj,
nikdy nebude už tvoj.
