Písmo:
A-
|
A+
Cestička čerstvého vzduchu,
derie sa priehľadnou tmou,
postojí pár malých svetielok,
a pošteklí neuróny spomienok.
Takto veď neľahko zabudnúť,
že sa chcem k tebe prikradnúť,
sladko drzo snívať blízko k tebe,
milión krát vzájomne zapadnúť.
Nežné scény stíhajú sa v rýchlom slede,
postupne sú však už šedé bledé,
jedna za druhou sa hlavou kotúľajú,
neželane sa sami hmlou vynárajú
mám Ťa v sebe celé pohoria,
počkám tíško nenápadne,
pokiaľ vyhoria.
