Písmo:
A-
|
A+
Šíre suché polia,
s radosťou sa otvoria
a všetok môj smútok strovia.
Vezmú ho k sebe do prázdna,
uväzní ho vysoká húština,
pominie v prachu živej zeme,
a už si len v kľude drieme.
No čo so smútkom ničotným,
keď sám nevie čo bude s ním.
Možno poslať ho poštárom časom,
do pominutia s veselým hlasom.
