Písmo:
A-
|
A+
Bezvýznamné nejedno slovo,
odvrknem len tak stroho.
Iróniou ústa si omočím,
a dám si ťažké sólo,
kohútikmi sprchy duše otočím.
Úsmev nevyvolá,
tá moja úprimnosť,
tá moja otvorenosť,
tá moja neviazanosť,
triezvosť im odoláva.
Pretože triafam vedľa,
hádam sa so svetom,
vysvietená cesta zbledla,
ruža nádeje zvädla,
čo ma k sebe zviedla.
Nepovoľnú zvesť,
nepreruší moja päsť.
Nezovriem zbytočne ruku,
spovedám sa iba vzduchu
a liečim sprchou dušu.
