Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Túžbu z večera do rána
návyk veriaceho poháňa.
Nepoučeného pohana
falošná nádej doráňa.
Túžba nemo vyslovená,
padla rovno na kolená,
srdce otvorí dokorán,
pripúta sa k okovám.
Sladké tažké okovy,
sen v hmle je hotový.
A duša navôkol kričí,
on bez túžby sa cíti ničí.
Verš hľadá cestu skrátenú,
túžbu čmára očami na stenu.
Snílci čo chcú, raz dostanú.
Otázka je, či potom necúvnu.
