Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Nocou zmáhaný očný lesk
víta ranný rozbresk.
Dvíha ťažké viečka,
keď dohorí posledná sviečka.
Nesie čarovnú premenu,
necháva odpočinúť nočnú Lunu.
Ľahkým kúzlom za pochodu
spustí jemne rosu rannú.
Obloha hmlivá sivá,
odfúkne si, ešte zíva
a chvíľu deň skrýva.
Vtáčik veselo šteboce
a žlto červené vesmírne srdce,
zhotovuje svoje prvé lúče.
