Možno jediný schopný spevák, ktorý vzišiel zo Superstar, prežil a je o ňom počuť je Cmorík. Kde sú ostatní? Čo je s nimi? Je to opäť o ničom inom ako peniazoch. Komercia a konzum určuje kto a čo bude vychovávať spoločnosť. Tento ročník Superstar je výnimočný pre Rytmusa. Ten má aspoň priestor vysvetliť ako sa dostal na svoje miesto a čo ho to všetko stálo a popri tom vychováva. Habera je rád, že to už končí a vezme svoj pravidelný honorár. K potetovanej a spiacej hovoriacej nemám čo povedať. Leoš Mareš s Tinou úplne zapadajú medzi "live" divákov s priemerným vekom 13,6 roka.
Markiza s Jojkou sa predbiehajú kto vyjde s väčšou krávovinou. Ide im to celom fajn. Na jednej strane vyhľadavajú šokújúce informácie a správy pre ľudí, citovo útočia ťažkými osudmi ľudí, katastrofami, tragédiami a na druhej strane nás kŕmia úplným televíznym hnojom (nechcem uraziť významnú rolu hnoja v poľnohospodárstve) .
Miesto toho, aby sa venovala väčšia pozornosť upadajúcemu športu, kultúry, školstva na Slovensku a celkovo strata národnej identity, sa iba opičíme po krajinách, s ktorými nemáme absolútne nič spoločné. A konzumná spoločnosť to všetko veľmi rada spokojne spapá. Sťažujeme sa na viac a viac pohodlnejšie deti, ktoré vedia sedieť iba pri facebooku, telke a iných náčiniach , kde sa dá ležať , sedieť a do prázdna prežúvať, prípadne sú vonku s partiou a prvým alkoholom. Nechcem pomyslieť čo bude o 20 rokov, pri takomto nastúpenom trende.
Je ťažké hľadieť na čudne pozerajúceho Šepsa a obdivať ho ako dokáže stáť na pódiu a vydávať pazvuky a adolescenti neuveriteľne pritom šalejú. Je to vizitka toho čo sa tu nosí . Je mi z toho divne a niekedy až smutno. Žiadna disciplína, rešpekt, len rozmáhajúca anarchia bez dozoru. A to nechcem rozoberať blížiacu sa manifestáciu bezhraničného slobodomyšlienarstva s nazvom Dúhový pride, čo iste nič dobré tiež neprinesie.
Dnes tu máme Superstar, zajtra Farmár dvojka a čo bude ďalej?
