Darček a prekvapenie v jednom bola cesta do hlavného mesta a divadelné predstavenie Šialené nožničky v divadle Nová scéna. Mali sme skvelý výhľad na javisko. Asi päť metrov od javiska v strede radu. Počas usadania divákov už hrala hudba a prvé postavy už hrali svoje roly pár minút pred oficiálnym začiatkom. Navodilo to veľmi dobrú atmosféru, akoby to bol skutočný príbeh, ktorý sa odohráva priamo pred nami a nič z toho čo sa deje nezačalo práve vtedy keď sme sa usadili,ale oveľa oveľa skôr. Začiatok bol celkovo veľmi živý. Moje prekvapenie prišlo asi hneď prvou minútou. V roli Tonyho Kulmu sa predstavil Peter Kočiš. A keďže tento herec nebol nikdy mojim obľúbencom, nečakal som žiadny veľký výkon. Opak bol pravdou, prvý text, prvá scéna, prvý pohyb homosexuála jeho postavy ihneď zmenili môj postoj. Smiech, dobrá nálada, pravá atmosféra komédie mi urobili z tohto mráčikovského dňa parádnu exkurziu pozitivnej energie. Hercov Dušana Szabá a Ivana Mistríka som poznal len po hlase z nadabovaných televíznych postáv. Bol som nadšený a na vlastné oči som zistil, že aké skvelé a výrazne hlasy majú, tak sú aj úžasný a presvedčivý herci na doskách. Erik Matejovský a Karin Olasová boli postavy, ktoré som poznal najmenej, ale dotvorili vierohodnú kulisu tejto vážno nevážnej inscenácie v ktorej sa síce vyskytla aj smrť Izabely Čiernej, ale smiech z hľadiska sa nevytratil ani na sekundu. Nakoniec som si nechal postavuu pani Hagyiarovej. Typická postavička malomestkého životného štylu. Páčil sa mi veľmi jej prejav, možno najviac zo všetkých som uveril práve jej, aj keď jej úloha bola skôr pretvarovačného a falošného štýlu novodobej úlohy človeka v spoločnosti. Toto predstavenie umožnilo aj aktívne zapájanie sa do hry v rámci vyšetrovanie vraždy už spomenutej pani Izabely Čiernej. Dokonca prebehlo aj úspešné hlasovanie o určení vraha. Najväčšia časť rozhodla a odsúdila postavu Barbaru Markusovú (Karin Olasová). A tak to herci dohrali tak , že bola naozaj vrahom. To som sa síce dozvedel až na konci predstavenia, keď oznamovali, že ich úlohou bolo nás nechať vybrať kto má byť vrahom a oni ho bez problémov urobia vrahom. Je možné, že to tak býva aj v skutočnom živote. V závislosti od potrieb väčšiny alebo dôležitých osôb sa veci systému vedia prispôsobiť, aby všetko sedelo ako má, nikto sa nedozvie skutočnú pravdu, pretože pravda može mať mnoho tvári. Len je potrebné si ju prispôsobiť, aby bola vhodná pre "lepšiu vec".
Čo dodať? Fantasticky som sa zabavil, vypočul si novodobé glosy, videl hercov robiacich naozaj živú show, cítil príjemne uvoľnene pri mojej pusinke. Bola to stá repríza predstavenia, a ja si myslím, že ľudia si prajú nie ďalších sto opakovaní, ale aspoň tisíc (a jednu noc).
Ďakujem láska.
