obrazky

Cesta, hotel, letisko, taxi…polnočné ráno o pol štvrtej v Kišiňove, pretože lietadlo do Budapešti musí odletieť veľmi skoro aby tam pristálo o šiestej. Zrejme to bude mať niečo spoločné s lacnejšími variantami prevádzky služieb súkromnej rumunskej spoločnosti, čo ponad karpaty do Moldavska lieta týmito malými trasúcimi sa lietadlami. A aj keď sa letušky snažia usmievať sa a počas letu sa podáva jedlo( a nie sendvič , ako to je už dnes bežné), napriek tomu všetkému cítiť rešpekt k tomuto starému lietadlu…mno, rešpekt nie je dobré slovo. Strach je správnejšie slovo. Alebo pár dní nazad obrie centrum Ferrari uprostred púšte v Abu Dhabi. S centrifúgou, čo človeka vyvezie za 4 sekundy rýchlosťou 240 kilometrov za hodinu do 50 metrovej výšky. Na to nemám…a pláže pri arabskom mori, umelé zálivy, usmievavý personál, metro bez vodiča, zato s vozňami oddelenými špecialne pre ženy. No a lady taxi, aby sa arabské ženy naozaj necítili nepríjemne v prítomnosti cudzieho chlapa. Cudzieho, zväčša spoteného, chlpatého, nehovoriaceho po anglicky. taxikári z egypta, lýbie,pakistanu, malajzie a aj indonézie. Tí poslední sa aspoň neboja šoférovať počas zriedkavých, no výdatných prietrži mračien, ktoré raz či dva razy do roka zalievaju aj krajiny na púšti. Bazaar s predavačmi chladených nápojov, falošných hodiniek, s bangladešskými asistentami v zlatníctvach patriacich indickým majiteľom a ulicami plnými nemeckých turistov, čínskych obchodníkov,a ešte ženy z Kene a Sudánu vo svojom africkom oblečení. A afgánsky predavači šatiek, buriek a dish dashov. Alebo vyšumelá sláva pobrežnej promenády v Tel Avive s vojenskými vrtuľnikmi neustále hliadkujúcimi nad pobrežim. To aby bolo zrejmé, kam idú všetky peniaze. L’Chaim. Šarmantné aj keď trosku nervózne pracovníčky tajnej služby na letisku vo Viedni, ktore nie a nie pochopiť prečo idem do Svätej Zemi a navyše im neviem vyvrátiť podozrenie, ze teroristom ozaj nie som. Ale aspoň mám šancu niečo vysvetliť. Ak by mi však v Bejrute na jednej zo strategických križovatiek zlyhali brzdy a rútil by som sa oproti kontrolnemu stanovisku, asi nebudem mať šancu nič vysvetlovať.Určite nie tomu dažďu guliek z guľometu. Vojak s guľometom na vojenskom transporteri stojaci na každej križovatke nepotrebuje vedieť. Niekedy vidieť znamená vedieť.Koľko sĺz sa zmestí do kanálu a ako rýchlo beží čas v Bejrute, že dokázal zahojiť rany vojny a ponúknuť opäť Casino, Musichall a BO 18 ?..A ulicu Hamra s kavíarňami, v ktorých keď sedíte, mate odrazu pocit, že ste niekde v Paríži a máte chuť si objednať pohár Cote Du Rhone, veď aj čašníčka na vás prehovorí po francúzsky, keďže vidí,že ste z Európy. Dievčatá s krásnymi kučeravými vlasmi a tmavými hlbokými očami, v ktorých sa neskúsený cestovateľ môže stratiť, dievčatá s dobrou výchovou, pretože v Libanone musíte s dievčaťom naozaj chodiť, dievčatá čo fajčia shishu na ulici v kaviarni a je to pre nich najbežnejšia vec, rovnako ako samozrejmá ako boutique Alexandra McQueena v novozrekonštruovanej štvrti len desať minút pešo od rozstrielaného sketelu hotela Holiday Inn. Zvláštny pamätník vojne, zvlástnejší je hádam už len ten v Sofii, v tvare jazdeckej sochy cára Nikolaja, čo vďační Bulhari postavili ruskému imperátorovi, že pri svojom ťažení k čiernemu moru vyhnal turkov a mohlo sa znovuzrodiť Bulharsko.Socha cára, čo prežila komunizmus..v krajine, čo sa chcela pripojiť k Sovietskemu Zväzu. A potom ešte vymódení chalani a dlhééé dievčatká s vážnymi tvárami pred vchodom do módneho domu Bulgari počas fashion week a výpredajov v Miláne. Aj keď je len január a Vianoce skončili pred pár dňami a vianočný stromček je rozsvietený pred katedrálou, už sa sedí vonku na terasách a tí, čo s módou nepracujú si môžu dať svoje Panini. No a konečne návraty domov, letiská a nádražia. Ľudia, čo to idú skúsiť do iného mesta, do iného štátu, s taškami, deťmi, priateľmi, frajerkami a veľkými očakávaniami..z cesty sa stáva náš cieľ.