Ahoj, volám sa Jaro a dnešný deň bol dobrý. Nezatúžil som ani raz po moci. Predtým som bol iný. Túžil som sa vidieť na prvej stránke novín. A Keď som sa nevidel v novinách, loboval som cez svojich kamarátov.Vymýšľal som si finty, ako zväčšiť dosah svojej moci a ako presvedčiť o potrebe počúvať a čítať moje pravdy čo možno najviac ľudí. Uvažoval som , ako dokázať, že moja existencia je dôležitejšia než existencia mojich poslucháčov.
Skončil som tak, že som sa stal členom politickej strany a kandidoval som za prezidenta. Ale dnes som už na tom lepšie. Dnešný deň bol dobrý. Nezatúžil som sa stať všeobjímajúcim riešením s desiatimi poradňami, nespomínal som si na hodnoty revolúcie spred 20 rokov, na ktorú si okrem mňa už ani nikto nespomenie, nazatúžil som ponúkať riešenia spočívajúcu v jedinej alternatíve k zúfalosti zotrvania v danom stave, ani som nezatúžil tárať národne o sociálnom stave vecí zo stojej miliónovej vily.
Takto dáko si predstavujem stretnutie v klube anonymných mociholikov. Do nášho klub by sme mali privítať už o pár dní niekoľko ďalších mociholikov. Len neviem, či ich dokážem počúvať. ..Len neviem, či dokážem akceptovať prítomnosť týchto skrachovancov, pre ktorých ešte aj odraz moci – a nie moc samotná - je dostatočne lákavý. Neviem, či budem schopný počúvať bratov a sestry, ktorí sa budú snažiť liečiť sa zo svoje závislosti na moci, lebo viem, že táto liečba bude ústavne ordinovaná. Viem, že oni prídu do klubu anonymných mociholikov, lebo tam boli poslaní, kým ja som sem prišiel, lebo som vedel a viem, že mám problém, ktorý treba riešiť a aj ho tu riešim...
Prečo som sa tu ocitol ?...jedného rána som sa zobudil a zistil som, že náš minister spravodlivosti nie je o nič lepší v rozhodovaní, ako majiteľ stánku s novinami, cigaretami a pivom u nás na dedine, ktorý naozaj vie, komu ešte v sobotu ráno predať pivo a komu už alebo ešte radšej nie. V to isté ráno som zistil, že moja životná súputníčka je lepšia ako minister našich peňazí, keďže ona vie, kam naozaj ale skutočne naozaj poputujú peniaze, ktoré prinášame do domácnosti. A náš starosta, čo vybudoval chodník po takmer celej dedine – len pred našim domom končí – hádam nemôže byť horší ako minister výstavby...To, že žijem v chorvátskej dedine na slovensko – maďarsko- rakúskom pohraničí mi hádam dáva dostatočnú kvalifikáciu rozumieť problémom menšín..Najmä ak som sa narodil ako dieťa karpatského Nemca z Rumunska. Jedného rána som pochopil, že viem riešiť problémy diaľnic a menšín a poľnohospodárstva a obrany a vnútra a financí a eura a sociálnych problémov a viem aj riešiť rast ochranu, obranu, diplomaciu, aj vyhrážky, rast, recesiu aj konjunktúru Viem sa spojiť s hocikým, kto ma potrebuje a viem sľúbiť hocičo komukoľvek, kto len preboha odo mňa nebude chcieť dodržanie sľubu. Akonáhle som si toto všetko uvedomil, utekal som do centra liečby závislostí a prihlásil som sa. Aby ma liečili z mociholizmu.
Doktori mi povedali, že tam nemám čo hľadať..keďže som klaun. A klauni môžu hovoriť nielen čo len chcú ale dokona aj pravdu...A tak som im povedal pravdu...že som klaun najlepší...ktorý nielen že dostáva na vianoce pohľadnice od pet shop boys a rem, ale ktorý aj pre dubajskú rodinu maktumovcov obstaráva zábavu...že som klaun, ktorý zabáva od ruska a ukrajiny cez krajiny nad ropovodom až do nemecka. Klaun, ktorý je tak dobrý v maskovaní, že ho aj naša tlačová agentúra premenoval na Jaroslava Viktora, (ako si to agentúrni novinári preložili a vyložili z rozhovoru s Arashom po slovenskom finále eurovízie), klaun, ktorí stiahne Pamela Anderson z jej amerických kšeftov, len aby niekomu pomohla k ich 15 minútam slávy.
..nestihol som povedať, že som klaun, ktorý..a doktori, moji drahí slovenskí doktori mi odsúhlasili sedenia v klube anonymných mociholikov. A tak tu čakám.. ale viem jedno ...aj keď náš klub liečiacich sa mociholikov v sobotu večer sa rozšíri o pár mociholikov, viem, že jeden, jedna z nich ostane vonku. Preto si prosím, vy ostatní, dávajte pozor...Naša závislosť, náš mociholizmus, je veľmi nebezpečný. Najmä pre Vás, zdravých....
