Posledné týždne poukázali na vysokú mieru nekontrolovaného rizika rozširovania infekčných nákaz v chovoch hospodárskych zvierat.
A nie je to iba u nás, je to praktický v celej EÚ a ostatný svet nie je o nič lepší.
Potykáme sa na dennej báze s nákazami Afrického moru ošípaných, vtáčej chrípky, pseudomoru hydiny a dnes už aj Slintačky a krívačky ( SLAK ).
Z antibiotík sa hlavne vďaka veľkochovom stali výživové doplnky, pretože účinnosť niektorých antimikrobík je na úrovni nižšej ako 40% a z antibiotickej rezistencie sa stáva tikajúca bomba najbližších desiatich-dvadsiatich rokov, ktorá bude ďaleko nebezpečnejšia, ako je SLAK. A nebude to malá sifónová bombička, ale riadna atómová bomba, pretože dnes aj zdanlivo málo nebezpečné infekcie sa môžu stať pre chovy zvierat neriešiteľnou hrozbou.
Pre budúcnosť je nevyhnutné, zásadne zmeniť celkovú politiku v oblasti podpory živočíšnej produkcie, uvoľniť sa z pazúrov veľkopodnikateľov v chove hospodárskych zvierat a zamerať sa, po viac ako 70 rokoch od začiatku kolektivizácie, na podporu a rozvoj environmentálne, sociálne, ekonomicky a epidemiologicky zdravšieho rodinného podnikania v poľnohospodárstve, zameraného na menšie farmy rodinného typu.
Dnešné vyjadrenia predsedu vlády, ministra pôdohospodárstva a SPPK nebezpečne navádzajú slovenskú spoločnosť k domnienke, že IBA VEĽKOCHOVY sú zárukou stabilnej produkcie mlieka a produkcie zdravých potravín živočíšneho pôvodu.
V skutočnosti je to iba nebezpečné šírenie fikcie veľko chovateľov pre získanie monopolného postavenia, hlavne v oblasti produkcie mlieka.
Ak by produkcia mlieka na Slovensku bola namiesto v cca 330 chovoch mliečneho dobytka postavená IBA NA MEGAFARMÁCH s počtom 3 000 ks kráv, tak by sme dnes mali okolo 35 fariem.
A teraz si predstavte, že nákaza ako SLAK by postihla zdanlivo IBA 17 fariem, prišli sme o polovicu ( nie o 6% ) produkcie mlieka !!!
Žijeme dobu, kedy sa z politikov stávajú odborníci na infektológiu a virológiu a z bežných ľudí sa stávajú fundovaní politici. Zaslepení vidinami mediálnej pozornosti si novodobí odborníci v oblasti šírenia nákaz neuvedomujú, že môžu tak zanechať po sebe ďaleko väčšie škody, ako SLAK. A najhoršia, je skutočnosť, že Tí ktorí navrhujú zdravé gazdovské, alebo vysoko odborné riešenia z titulu svojich životných skúsenosti sú odsúvaní na okraj záujmu spoločnosti, alebo vládnucich politických elít.
Nezmenil som svoj postoj k poľnohospodárstvu a hlavne k chovateľom a vždy bude mojim krédom zásada : " Neubližuj veľkým, ale pomôž malým ".
Ale rovnako to platí aj opačne : “ Neubližuj malým, ale pomôž veľkým “, ak nastane taká situácia, kedy si ani Tí veľkí nevedia pomôcť sami.
Diverzifikácia a logické členenie chovateľov od malých až po veľké farmy sa nemôže opierať IBA o finančnú silu majiteľa/ majiteľov dnešných mega fariem.
Som zásadne proti šíreniu jednostrannej ilúzie o nevyhnutnosti likvidácie malých chovoch, ktorá sa zneužíva hlavne v dnešnom epidemiologicky nebezpečnom období šírenie Slintačky a krívačky.
Štát, naša krajinotvorba, náš vidiek, ale aj naše mestá potrebujú rovnováhu a vyváženie všetkých foriem podnikania v poľnohospodárstve.
Neviem si predstaviť naše Slovensko, členené vysokými horami, kopcami, lesmi a lúkami bez malých rodinných fariem s pasúcim sa dobytkom, ovcami a kozami, ale rovnako potrebujeme aj veľké farmy, ktoré naplnia naše mliekarne a bitúnky, aby vedeli zásobiť obyvateľov miest, pre ktorých symbolom nákupu potravín je návšteva super, alebo hypermarketu.
Preto musíme ochrániť náš vidiek od velikášskych nálad v ovládnutí živočíšnej produkcie a jej koncentrácie do pár spoločností, za ktorými stoja často finančné skupiny a nie poľnohospodári a milovníci chovu zvierat.
Nelikvidujme malých chovateľov.
Ak nemáte zaplatené zdravotné poistenie, tiež máte od štátu garantovanú základnú lekársku starostlivosť.
Preto neodsudzujme aj zdanlivo malých chovateľov s počtom pár kusov dobytka len preto, lebo milujú zvieratá, ale neznášajú byrokraciu. Radšej mu pomôžme sa registrovať, ak je to nutné.
Ak niekto neregistroval chov a väčšinou je to z dôvodu nezdravej a šialenej byrokracie, tak upravme tie pravidla tak, aby boli jednoduché a pochopiteľné každému záujemcovi o chov zvierat. Normálny chovateľ, ktorému ide o zdravý chov zvierat a produkciu bezpečných potravín pre seba a svoju rodinu, nemá záujem na rozširovaní nákazy a určite mu nejde o to, aby vykapal chov jeho suseda pretože vie, že ak vykapú zvieratá susedovi, vykapú aj jemu. U väčšiny malých chovateľov platí princíp prezieravosti ďaleko silnejšie, ako u veľkochovu, ktorý je založený v prvom rade na zisku.
Na to, aby bol niekto chovateľ nepotrebuje určite vysokú školu, ani kurz programovania.
Stačí, že má vzťah k zvieratám, základné vedomosti, ktoré vie veľmi rýchlo dosiahnuť na úroveň stredoškolsky vzdelaného človeka a je ideálne, ak je nástupník po otcovi, ktorý poskytne svojmu synovi( dcére) ako nástupcovi doslova celoživotné vzdelávanie.
A potom je tu zodpovednosť zo strany štátu, ktorého povinnosťou je poskytnúť všetky formy vzdelávania, napr. v rámci Strategického plánu, kde sú vyčlenené na to prostriedky v hodnote miliónov EUR. ( Ako sa míňajú tieto peniaze je na ďalší a podstatne dlhší článok )
Držme si prsty a verím, že naši poľnohospodári vyhrajú ťažký boj s nákazou SLAK a že sa nezneužije súčasný stav infekcie SLAK-u na to, aby vyhrali záujmy jednotlivcov nad záujmami spoločnosti.
MVDr. Jaroslav Karahuta
bývalý poslanec NR SR a predseda
Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
