Za tento rok prepravila spoločnosť približne 31 miliónov ton tovaru. V porovnaní s rokom minulým ide o dvadsaťpercentný nárast. Nie je dôvod búchať šampanské, ale konečne nie je dôvod ani chytať sa za hlavu. Ozdravný plán ZSSK Cargo naštartoval, pandémia ho nepoložila na lopatky, očakávaná niekoľkomiliónová strata sa nekoná. Ide sa ďalej.
Po rokoch 2019 a roku 2020 ovplyvnených recesiou a pandémiou, môže ZSSK Cargo rok 2021 považovať za úspešný. Pôvodné katastrofické scenáre zo začiatku roka sa nenaplnili, niektoré hovorili aj o dvadsaťmiliónovej strate. Čo pomerne zle začalo, tak skončilo dobre. Okrem oživenia v hutníctve a pridružených odvetviach, ktoré malo pozitívny vplyv na hospodárenie, ZSSK Cargo plnilo opatrenia ozdravného plánu. Tým najdôležitejším z pohľadu budúcnosti bolo prepúšťanie a prispôsobenie počtu zamestnancov reálnym potrebám. Časom, kedy bola spoločnosť sociálnym podnikom, odzvonilo. O prezamestnanosti v Cargu sa už čo to napísalo aj nahovorilo. Optimalizácia zamestnancov nikdy nie je obľúbeným krokom, nikto sa do toho nepúšťa po hlave. Ide však o krok výnimočne dôležitý. Počet zamestnancov oproti roku 2019 klesol o takmer tisícku, čo prinieslo na osobných nákladoch ročnú úsporu 15 miliónov eur. K najvyššiemu percentuálnemu zníženiu došlo v kategórii manažérov o takmer 40 %, a to najmä zoštíhlením organizačnej štruktúry. Snahou spoločnosti nebolo len znižovanie počtu zamestnancov, o čom svedčí aj prehodnotenie pôvodných plánov , ale najmä lepšie využitie fondu pracovného času zamestnancov so zameraním na zvýšenie produktivity.
Intermodálna preprava je šanca aj pre Slovensko
Na železnice chceme dostať viac prepravovaného tovaru. Nedosiahneme tým len výrazné odľahčenie ciest a nižšiu produkciu emisií, ale môžeme obohatiť aj naše hospodárstvo. Vlaky prechádzajúce cez Slovensko znamenajú príjmy pre železničné dopravné spoločnosti, príjem z prekládky kontajnerov aj zvyšovanie zamestnanosti. Posledné roky hrá prím intermodálna preprava, ktorá je stále na vzostupe.
Špeciálne zaujímavá, vzhľadom na našu geografickú polohu, je Hodvábna cesta a tisíce vlakov smerujúcich každoročne z Ázie na starý kontinent. Smerovanie vlakov z Číny do Európy a späť závisí najmä od rýchlosti, ceny a spoľahlivosti prepravy. Z nej európsky úsek tvorí určitú časť, ten slovenský je z tohto pohľadu zanedbateľný. Vlak z Číny prejde za dva týždne tisíce kilometrov, tých niekoľko sto slovenských kilometrov nám neumožňuje byť pánom situácie. Spať na vavrínoch by však bola trestuhodná chyba.
Smerovanie vlakov cez Ukrajinu a následne cez Slovensko má dve veľké výhody oproti obľúbenému a preferovanému smerovaniu cez Bielorusko - voľné prekládkové kapacity, ako aj dostatočné kapacity železničnej infraštruktúry. Rozmenené na drobné, vlakom z Ázie vieme ponúknuť prepravu bez zbytočných zdržaní. Nízky záujem prepravovania cez naše územie tak vieme razom premeniť na tromf v rukáve. Priamo konkurovať bielorusko-poľskému koridoru je odvážna predstava aj vzhľadom na obchodné usporiadanie prepráv a geografiu, ale rozhodne vieme zvýšiť objem prepravovaných vlakov cez naše územie. Rokujeme s partnermi z Číny, aj Ukrajiny, aby sme si z koláča tovarových tokov vedeli aj my kúsok odkrojiť. Aby sme boli konkurencieschopní oproti našim susedom Poľsku či Maďarsku, pripravujeme na ministerstve dopravy schémy podpôr pre nákladné vlaky a koncepciu intermodálnej prepravy do roku 2030. Aj tento rok nám tak ukázal, že nákladná železničná preprava môže byť zisková a oplatí sa do nej investovať. Mimoriadne dôležitá je kvalita infraštruktúry, jej údržba. Na Slovensku to znamená najmä odstraňovanie trvalých a prechodných obmedzení traťových rýchlostí, modernizácia aj zvyšovanie traťových rýchlostí. Tento rok bolo vyčlenených pre spoločnosť Železnice Slovenskej republiky, manažéra železničnej infraštruktúry, 57 miliónov eur a podarilo sa odstrániť desiatky obmedzení traťovej rýchlosti. Investičný dlh sa tak zas o niečo znížil. Investície do infraštruktúry sa vrátia v podobe väčšieho záujmu zo strany cestujúcich aj prepravných spoločností.
