Spánok dodal môjmu telu potrebnú energiu, tak som si už v prvý deň zahovoril dva ponory. Starali ako o mňa ako o kráľa :o))), asi preto, že som bol ich jediný hosť.
Po raňajkách sme s Dionom a ešte s dvoma chlapíkmi vyrážali na more. Potápanie v Keni bolo super, no tu to bolo ešte o čosi živšie a intenzívnejšie. Už počas prvého ponoru som videl nádherné koralové záhrady, Karety veľke a Útesové žraloky. Ťažko slovami opísať tú nádheru, čo sa tam pod hladinou skrýva. Veď posúď sám, sama. (foto príloha). Nočný ponor bol takisto skvelý. Objavili sme jedného menšieho žraloka. Nechal nás priblížiť asi na jeden a pol metra. Kašľal na nás. Náháňal akúsi rybu.
No najviac sa mi páčili obrovské mušle. Boli nádherné. V priemere mali isto niečo okolo metra, hrali rôzmymi farbami, na omak boli mäkučké a poddajné. Pri dotyku sa akoby placho privierali. Je ešte jeden druh mušličiek, ktorý je rovnako fascinujúci. No ten patrí do úplne inej čeľade :o))))))))))))))))))))))).
Robil som aj menšie pešie výlety. Raz sa mi urobil nádherný pľuzgier na malíčku. Pomohol som mu tak, že som ho nožničkami do mäsa rozvŕtal. Za tento chirurgický zákrok by sa nemusel hanbiť ani Dr. Sova. Potom som ho zľahka leukoplastom previazal, aby mohol dýchať, a vyrazil na vychádzku. Samozrejme v šlapkách.
Po dvoch hodinách blúdenia sa začalo stmievať. Po druhom ponore som si totiž trošku schrupol, takže som vyrazil až okolo 18.00 :o))). Jak som pridal do kroku, povolila šlapka. Mrcha akurát na tej nohe, kde som mal boľačku. MekGajverovský nožík i žuvačky ostali v bungalove, tak som musel na boso šliapať. Leukoplas sa udžal dobrých 35 metrov. Potom som ho samozrejme stratil v akejsi bačorine. Už som videl všetky tie exotické baktérie ako sa poľahky dostávajú cez to rozrýpané mäso do môjho krvného obehu.
Ranu som vydezinfikoval, takže prst to nakoniec prežil. Len tej Becherovky je mi doteraz ľúto :o))))))))))))). S deťmi som sa chcel podeliť.
Neviem, čím som si to zaslúžil, no opäť ma pozvali na svadbu. Arini ma zobrala pozrieť sa na pravú nefalšovanú dedinskú veselicu. V stane sa na lavičkách tlačilo asi sto svadobčanov a prichádzali ďalší. Teplo tam bolo ako v pekle. Ceremónia bola podobná tej čo som videl v Jakarte, len oveľa skromnejšia. Nosili sa dary, blahoželalo sa neveste a ženíchovi. Nevesta celá v bielom vyzerala tak trošku ako mátoha. Nie že by bola škaredá, no svoju krásnu čokoládovú pleť "vylepšila" biely púdrom. A potom sa začalo tancovať. Disdžokej si podľa mňa odbehol z nejakého megakoncertu indonézkeho Michala Davida. Obrovské reproduktory a svetelné efekty ako z čias, keď sa u nás spievalo "céčka, já mám rád céčka". Mladí sa zvŕtali na "parkete" napodobňujúc Christinu Aguilera či Robie Williamsa. Babky neznalé MTV skoro plakali od smiechu. I ja som mal slzu na krajíčku.