Prišla si znenazdania, ty krásna deva
Čo som ťa uvidel spať mi to nedá
Odkiaľ sa vzala tá krása a pochopenie
Ja len hľadal som rozptýlenie
Pre všedný deň no našiel som teba
Viem o tebe viac než treba
No predsa si záhadou
Ako tieň všetkých hlavolamov
Tá jemná nevinná
A pritom tak žiarivá
Chcem sa spovedať z hriechov ktoré cítim
Lebo je to hriech milovať anjela
Anjela čo zostúpil z nebies pre lepší svet
Svet bez zlých telies ľudí
Rozsievaš pokoj mojej duši
A tisíckam iných duší to sa sluší
Ale beda keď so zlým úmyslom k tebe vkročí
Toho skamenia tvoje oči.
Myslím že v nich iskru máš
Iskru ktorou zažneš plameň pokoja.