Príbeh, čo smutne znie

„Tajomné sily ma predurčili kráčať ruka v ruke s mojimi čudnými hrdinami, vnímať valiaci sa život v celej jeho nezmernosti, dívať sa naň cez smiech, ktorý svet vidí, a cez slzy, ktoré nevidí a nepozná.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tieto slová napísal o sebe ruský spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ. Bohužiaľ, skutočný gogoľovský smiech cez slzy sa zmocní asi každého učiteľa pri prežívaní vlastného príbehu, čo v posledných rokoch tak smutne znie...

Učím rád, učím dlho, ale už som unavený. Pýtate sa prečo? Tu je len nepatrný zlomok zvláštnych úloh a zadaní, čo sa ustavične valia na učiteľov. Nevedia žiaci pracovať s peniazmi? Nevadí, zavedieme povinnosť učiť finančnú gramotnosť. Máme problém s popieraním holocaustu zo strany sympatizantov nacizmu? Vyriešime to zvýšením počtu hodín dejepisu a povinnými exkurziami do koncentračných táborov. Chceme predchádzať extrémizmu? Obnovíme brannú výchovu. A takto by som mohol pokračovať ďalej...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Keď som sa dozvedel od premiéra tejto krajiny, že od nás učiteľov chce, aby sme zrozumiteľným spôsobom vysvetlili žiakom základných a stredných škôl, v čom spočíva nebezpečenstvo korupcie, vôbec ma to neprekvapilo, veď je predsa načase, aby sme naplnili jeho očakávania a „urobili konečne niečo pre tento štát“. Zdôraznil, že „nejde o to, aby sme ich učili paragrafy, alebo im hovorili komplikované scenáre. Musíme im dostať do hlavy, že korupcia je zlá, že korupciu treba odsúdiť na každej úrovni a že keď sa s korupciou stretnú, treba ju odsúdiť a odmietnuť“. A k tomu ešte dodal: „Skúsme im do hláv dostať, že to je zlé a že to poškodzuje krajinu, podnikateľský sektor, vzťahy medzi ľuďmi. Je to jeden z najohavnejších trestných činov. Je to jednoducho rakovina spoločnosti.“ S tým môžem len súhlasiť, aj keď z jeho úst to znie trochu čudne a schizofrenicky vzhľadom na všetky medializované skutky, čo sa nestali.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Premiér síce hovoril o odsúdení korupcie na každej úrovni, no trochu pozabudol, že jeho minister vnútra má na výklad tohto javu trochu iný názor, aspoň čo sa týka tej najvyššej úrovne. V čase, keď som ešte dral školské lavice, učili ma, že jedným z charakteristických znakov romantizmu je rozpor medzi snom a skutočnosťou. Tým snom alebo ilúziou (či radšej fikciou?) je pravdepodobne moje doterajšie chápanie pojmu korupcia – úplatkárstvo, zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok, poskytovanie a prijímanie neoprávnených výhod spravidla osobou, čo zastáva nejakú úradnú alebo mocenskú funkciu, porušenie všeobecného záujmu, a to všetko v spojení s predajnosťou, podplácaním, vydieraním, zastrašovaním, udeľovaním priazne či protežovaním. A aká je teda skutočnosť, ktorá je v rozpore s týmto mojím snom? Vysvetlil mi to (a nielen mne) práve vyššie zmieňovaný minister vnútra. Neberúc ohľad na obrovské množstvo (médiami vymyslených?) káuz, neomylne ukazujúcich aj na pomyselný vrchol našej politickej pyramídy, dopustil sa tejto myšlienky: „Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať,“ teda povedané inými slovami „korupciu v najvyšších kruhoch nemožno stíhať, pretože neexistuje.“ Čo k tomu dodať a zostať slušný?

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Aby som sa ubezpečil, že slovo korupcia napriek „miernemu nesúladu“ vo výrokoch premiéra a jeho ministra chápem správne, otvoril som si aj etymologický slovník slovenčiny. Dočítal som sa v ňom, že pochádza z latinského corruptio s významom porušenie, skazenosť, zvádzanie, podplácanie, ale aj z latinského slovesa corrumpere s významom rozlámať, poškodiť, pokaziť, skaziť, zviesť, podplatiť. Následne som si položil otázku, akým spôsobom a s využitím akej modernej vyučovacej metódy dostanem do tých nešťastných študentských hláv poznanie o tom, že korupcia je zlá v súlade s predstavami jej hlavného liečiteľa. A na akých konkrétnych príkladoch im tento problém mám dokumentovať? Nakoniec som prišiel na veľmi jednoduché riešenie. Veď stredoškoláci organizujú veľké protikorupčné pochody. Niet nad praktické vyučovanie priamo v teréne...

SkryťVypnúť reklamu

A ako to nakoniec všetko dopadlo? Na jednej strane síce premiér vyzval občanov, „aby sa nebáli nahlasovať pokusy o úplatky, či iné korupčné správanie sa pri svojom kontakte s orgánmi štátu, samosprávy, či pri využívaní verejných služieb,“ no keď tisícky účastníkov veľkého protikorupčného pochodu túto výzvu poslúchli a dostatočne nahlas a zrozumiteľne nahlásili celému svetu korupčné správanie sa ľudí na najvyšších poschodiach nášho štátu, nehanbil sa ho cynicky dehonestovať slovami: „A tu si médiá urobia akciu a všetci sú z toho úúú, že veľká akcia.“

Bohužiaľ, premiér a jeho snahy o motivovanie učiteľov nie sú jedinou hrozbou. Ako Damoklov meč nad nimi visí hrozba zhmotnená do výroku nášho parlamentného veliteľa na adresu „veľmi pekne ďakujúceho" ministra školstva: „Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť.“ Politika bývala od svojho zrodu súťažou rečníkov. A tak mi napadlo, či by sme nemali posilniť hodinovú dotáciu slovenčiny v našich školách. A prečo? Mám pocit, že nie všetci celkom správne rozumieme lingvistickým skvostom osobitnej formy nášho štátneho jazyka, ktorú výlučne používa šéf najvyššieho zákonodarného zboru...

Nedá mi, aby som nereagoval na jeho najnovšie výroky. Prišiel na to, že mládež potrebuje mať vzťah k hodnotám a autoritám (s čím plne súhlasím), no vychádza pritom zo zvláštnej filozofie: „Iné bolo chodiť na telesnú výchovu kedysi, iné dnes. Bola základná vojenská služba. Chlapec, ktorý ju absolvoval, cítil ruku autority. Úctu k spoločnosti, hierarchiu. Mal zodpovednosť.“ Ako je jeho zvykom, uvedený zhluk slov ďalej rozvinul a problém, čo nastolil, zahalil do ešte väčšej hmly: „Nevieme určiť hranicu, kde to už nie je normálne. Ľudia len ťažko vedia posúdiť hranicu, či niekoho už na sociálnej sieti urážajú. Je veľkým nešťastím, keď sa na verejnosti urážajú verejní činitelia. To musíme zastaviť.“ A následne nezabudol navrhnúť riešenie vzniknutej situácie, keď oznámil, že „minister školstva a obrany začali spolupracovať, aby v reforme školstva boli zakomponované aj telesná výchova vo väčšom počte hodín, ako je dnes“.

Obrázok blogu

Napriek tomu, že patrím k chlapcom, ktorí absolvovali základnú vojenskú službu, nepodarilo sa mi k autoritám, čo mali viac zlata na epoletách než rozumu v hlave, vybudovať si žiadnu úctu napriek tomu, že ustavične kričali (čiže velili) a že som cítil ruku ich autority, a to doslova. Vždy som rešpektoval, rešpektujem a budem rešpektovať tých, čo majú prirodzenú autoritu, no paradoxne to bývajú zväčša ľudia, čo netúžia byť nadradení a netúžia po poklonkovaní či chválospevoch. Tým sa výrazne líšia od niektorých našich politikov, očakávajúcich úctu k vlastnej autorite danej ich úradom, ale bez toho, aby toto slovo naplnili konkrétnym obsahom hodným nasledovania. Starogrécky filozof Platón kedysi na adresu politikov napísal: „Politik je skutočne kráľovský muž, osobnosť s kráľovskou dušou, ktorej je vlastná múdrosť, jemnocit a autorita.“ Namieste je otázka, či by tento výrok trochu nekorigoval, keby mu bolo umožnené poznať tých našich...

Jaroslav Perniš

Jaroslav Perniš

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

učiteľ fyziky a chémie so záujmom o históriu európskeho stredoveku, čo rád odkrýva zabudnuté príbehy slávnych kráľov a kráľovien z dávnych čias Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu