Príjemné bolo relaxovať v horúcej vode, ale ani sme nezbadali a bolo pol deviatej. Viem to presne, lebo vtedy začal veľký krik. Odniekiaľ povychádzali zriadenci s nástrojmi na upratovanie a hlasno vykrikoval: Von z vody! Cudzinci nechápali čo sa deje, až kým im domáci nešli príkladom a šomrajúc opúšťali bazény. Jednému zo zriadencov som sa snažil oponovať, že ešte nieje devať a máme zaplatené do deviatej. Takých rozumkárov, ako ja, sem asi chodí veľa, pretože ma s bohorovným kľudom uzemnil: Bez diskusií! Tak som sa ho spýtal: Možete mi povedať vaše meno? Na čo ho potrebujete vedieť?, pýtal sa s vyvalenými očami, očividne prekvapený. Aby som vedel, na koho sa sťažovať, hovorím mu. To sa však už otočil na pate a zmyzol tak rýchlo, ako prišiel. V šatni o deviatej zhasli všetky svetlá. Najdrahšia zahlásila: Ako v krčme za komunistov, keď sa krčmár po záverečnej chcel zbaviť ožranov.
Takže taký sme mi pohostinný národ. Zamestnanci z okolitých obcí asi potrebujú večer nakŕmiť domáce zvieratá, alebo si pozrieť svoj seriál. Už tam nechodíme, radšej do komornejších Lúčok, tam boli kúpele už velmi dávno, zamestnanci sú profesionáli, ale do záverečnej tu nezostávame nikdy, čo ak? Potom by nám ostali len Kalameny.(Prírodná jama s termálnou vodou, za obcou rovnakého mena.)
