Podľa dostupných štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie je na svete 838 miliónov podvýživených ľudí. Je to ohromné číslo? Samozrejme, štatistika nás nepustí a tak dodajme druhý údaj. Na svete je 1 miliarda a 684 miliónov ľudí s nadváhou, z ktorých je 747 miliónov obéznych. Jednoduchá matematika: Na svete je dvakrát viac ľudí, ktorí majú nadváhu, než tých, ktorí nemajú dosť jedla.
Žijeme v najlepších možných časoch, nedostatok potravy dnes nie je hrozba, hladomor, ktorý kedysi kosil ľudí po státisícoch, je dnes skutočne len extrémnou výnimkou. Celosvetovo viac ľudí umiera na ochorenia spojené s obezitou, než na hlad. Sme prvá spoločnosť v dejinách, kde je pravdepodobnejšie, že umriete na choroby z nadbytku jedla, ako z jeho nedostatku.
Obezita nechodí po horách, ale po bohatých krajinách. A v nich nie po bohatých ľuďoch, ale častejšie po tých, ktorých príjem je nižší. Pretože najesť sa dnes dá za pár eur, otázne je, čo si za tých pár eur doprajete. Morbídna obezita sa stala dokonca predmetom televíznych šou.
Ale obezita naozaj nie je estetický problém, ale vážny zdravotný problém. Kilá navyše neprinášajú len potrebu nohavíc so širším pásom, ale sú príčinou neutešeného stavu organizmu. Problémy s obličkami, tlakom či srdcom, diabetes, problémy s pohybovým aparátom, dýchaním i onkologické choroby – to všetko sú ochorenia, kde je obezita rizikovým faktorom.
Obézne deti a rodič
A úplne najhoršie je, že nadváha a obezita sú problémom aj detskej populácie, čo potvrdzujú aj prieskumy slovenských pediatrov. Deti s nadváhou si však zarábajú na problémy v dospelosti. V istom smere by detský lekár mal dbať aj na výživu dieťaťa, vie dať správne odporúčania, ale nemá žiadne nástroje, aby tieto odporúčania kontroloval. A rodič? Ten je rád, keď dieťaťu niečo dá a je jedno, čo. A že sa nehýbe? Lenivosť nie je definovaná choroba, ale mala by byť. Synergický efekt nastane len vtedy, keď sa do spoločnej trajektórie dostane pôsobenia lekára a záujem rodiča mať zdravé dieťa. A ak to podporia aj poisťovne, bude to len dobré pre budúcnosť.
Myslíte si, že štát nemá hovoriť do toho, čo jeme? Obezita nie je sprievodným javom toho, že sa máme dobre, ale výsledkom našej vlastnej nezodpovednosti. Obézni ľudia sú však v pozícii podobnej fajčiarom. Za svoje ochorenia „vďačia“ svojim zlozvykom. Zlým stravovacím návykom, nadmernému príjmu kalórií, cukru, alkoholu a nedostatku pohybu.
Riešenia? Premrhaná šanca?
Aké riešenie by ste prijali vy na znižovanie rizika nadváhy a obezity vy? Zvyšovanie daní na nezdravé potraviny? Alebo aspoň ich označovanie na vhodné a nevhodné? V Európskej únii sa rozbehol projekt potravinového semaforu, do ktorého sme sa nezapojili a pátrať, kto bol v tom čase vo vláde a pri moci môžete sami, ale písal sa rok 2014 a vláda bola jednofarebne jednosmerná. Potravinový semafor bude fungovať naplno od roku 2020 vo viacerých krajinách a keď budete chcieť vedieť, či potravina je zdravá, tak si to prečítate na obale. Isto, nie je to varovanie na cigaretách a fotografia pľúc s rakovinou má odstrašiť, ale vývoj sa deje po malých krokoch.
Hovoríte, že nech si každý je, čo chce a vyzerá, ako chce? Naše zdravotné poistenie je solidárne, tak že vaše peniaze z poistného idú aj na liečbu ľudí a ich ochorení spôsobených nezdravým životným štýlom. Nebolo by lepšie, keby sme nemuseli liečiť ochorenia, ku ktorým sme sa doslova prejedli?
Obezita nie je problém jednotlivca, je to epidémia 21. storočia, ktorej výsledkom je vysoká chorobnosť a je to druhá najčastejšia príčina predčasného úmrtia. Ale zdravotnícky systém ho nevyrieši, obezita a nadváha nesídlia na úradoch, ale v našich hlavách. Lekár v tomto prípade môže byť len radca, ale počúvať a premýšľať o tom, ako vyzeráme a čo jeme, musíme my sami.
