Už to bude pomaly desaťročie, čo u nás riešime problémy s nedostatočným počtom zdravotníckeho personálu. Prekonali sme niekoľko reforiem zdravotníckeho školstva a zmenili systém vzdelávania, viaceré povolania zdravotníckych pracovníkov získali nové vyhliadky pri štúdiu na bakalárskom či magisterskom stupni vzdelávania.
Keby sme sa na školy pozerali cez papiere, ktoré sa o školách v našom rezorte vyprodukovali, mali by sme mať pocit dobre vykonanej práce. Realita je však taká, že nad nedostatkom zdravotníckych pracovníkov nariekame ešte viac, ako pred rokmi. Kde je teda problém?
V prvom rade v histórii a našom nie vždy koncepčnom prístupe k školstvu. Naše zdravotníctvo potrebuje zreteľné dvojkoľajné školstvo, kde jedna časť – tá univerzitná – vychováva špičkovo vzdelaných a medicínsky pripravených odborníkov – lekárov a sestry, ktorých úlohou je manažovať ošetrovateľský proces. Druhá časť zdravotníckeho školstva, tá stredoškolská, vychováva odborne a ľudsky pripravený zdravotnícky personál, ktorý je priamym vykonávateľom jednotlivých ošetrovateľských úkonov v rámci svojich kompetencií a dalo by sa povedať, že je to ten dobrý anjel, ktorý je najbližšie k pacientovi.
Som lekár pracujúci na nemocničnom oddelení viac ako tridsať rokov a viem, že starostlivosť o pacienta, teda aby som sa vyjadril súčasným jazykom management pacienta, je práca tímová. Každý člen tímu v ňom má nezastupiteľné miesto, svoje kompetencie, a vyčleňovať alebo dávať do popredia jednotlivým členov tohto tímu by nebolo správne a utrpel by tým len a len pacient, ktorý musí byť vždy na prvom mieste. Lekár, ktorý riadi liečbu, sestra, ktorá manažuje ošetrovateľský proces a stredný zdravotný personál, ako je aj praktická sestra sú základnými článkami v procese liečby pacienta. Preto nevyhnutne potrebujeme aj praktické sestry, pripravené po odbornej stránke, ale aj po stránke ľudskej. Cenný je predovšetkým ich ľudský prístup, empatia voči pacientovi, ochota a vnímanie svojej práce ako poslania.
Keď budete uvažovať o tom, kam poslať svoje dieťa, nebojte sa stredných zdravotníckych škôl. Učia ľudskosti. Pri starostlivosti o pacientov sa rutinné úkony dajú naučiť. Ale empatia a láskavosť je vec osobnostného nastavenia. Zdravotnícke školy svoje absolventky a absolventov priviedli nielen k odbornej pripravenosti, ale prispeli aj k tomu, že nadobudli takýto postoj k svojej práci. Viem to, pretože práve s týmito absolventmi spolupracujem v kolektíve, ktorý vníma krehkosť života a vyhráva nad ohrozeným ľudským zdravím.
Výsledkom ideálnej formy usporiadania vzdelávania v zdravotníctve by mali byť šikovní a erudovaní lekári (počet miest pre študentov sme na lekárskych univerzitách v tomto akademickom roku navýšili), a kvalitný, dobrý ošetrovateľský tím ľudí. Nemajú byť od nás zaťažovaní nárokmi, ktoré majú za následok ich umelú prekvalifikovanosť. Pacient potrebuje vľúdnosť, ochotu a starostlivosť, pretože – ako nám ukazujú aj početné vedecké výskumy – práve psychika pacienta zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri jeho rekonvalescencii.
So svojím vzdelaním nadobudnutým na zdravotníckej škole sú praktické sestry nenahraditeľnou súčasťou tímu, ktorý dokáže zázraky.
