Zdravotnícky systém je služba občanom, ktorí si za ňu platia v solidárnom zdravotnom systéme. Vďaka nemu sa vieme postarať – zatiaľ ako-tak – o našich seniorov. O tých, ktorí už neprinášajú do zdravotníckeho systému peniaze, ale ktorí si už svoje pracovné roky v spoločnosti odrobili. Priemerný vek populácie na Slovensku bol v roku 1989 33,5 roka, pred dvoma rokmi sme prekročili priemer 40 rokov. Pomer seniorov v populácii bol ešte pred 10 rokmi na úrovni 15 percent, dnes je na úrovni 20 percent. Starneme. Staroba je žiaľ spojená s množstvom chronických diagnóz, narastajúci počet dôchodcov znamená narastajúci počet pacientov v seniorskom veku.
Zdravie je psychosomatický komplex. Niekedy seniorom pomôže kontakt, jednoduchý, ľudský, rodinný. Zavolali ste dnes svojej mame, ako sa má? Z toho telefonátu bude mať radosť aj dva dni. A bude sa cítiť lepšie. Sú kultúry, kde sa rodičia neodkladajú dožiť do domovov sociálnych služieb, ale sú najváženejšími členmi rodiny a deti sa o nich, keď príde čas, postarajú, ošetria ich, zdieľajú s nimi domácnosť. Rodina nie je muž a žena, ale aj deti a rodičia.
Dobrý lekár musí urobiť všetko preto, aby pacientovi poskytol čo najlepšiu starostlivosť, akú v danej chvíli môže poskytnúť. Dobrý pacient by mal urobiť všetko preto, aby sa zodpovedne o svoje zdravie staral. Lekár nie je opravovňa pokazených súčiastok, ale mal by byť sprievodca našim zdravím. Zodpovednosť za zdravie nie je štátna úloha, ale náš osobný prístup k samým sebe.
U nás akosi zabúdame na domácu starostlivosť, ktorá je pre seniorov najvhodnejší variant pri chronických chorobách a dlhotrvajúcej rekonvalescencii. Ani tá najkrajšie vybavená nemocnica či penzión nenahradia domov. Chceme zvýšiť aj podporu domáceho ošetrovateľstva. Preto aktuálne pripravujeme zmeny aj v zákone o dlhodobej starostlivosti, ktorý pomôže lepším podmienkam ošetrovateľov i pacientov, verím, už v tomto roku.
Naša spoločnosť si úctu k starším chce udržať nielen ako frázu, ale ako prístup, ktorý sa preukáže aj v zdravotníckom systéme. Slovensko starne, malo by múdrieť. Napríklad aj tak, že sa budeme správať sami k sebe s vedomím, že sme všetci dôchodcovia – nie dnes, ale o pár rokov každý z nás.
A keď pôjdete k svojim rodičom, nakúpte im ovocie či zdravé pochúťky. Pamätáte sa na časy, keď sme ako deti vítali mamu s otázkou, čo si nám priniesla z obchodu? Z láskou a možno si odtrhli od úst, aby nám priniesli nejakú tú dobrotu? Tak to tým rodičom vráťme.
