Komoru sme spolu s mojím tatinom (ktorý sa tiež do tohto nápadu zapálil :-) ) vyrobili zo starého nepotrebného fotoaparátu (ktorý sa od jednorázového líšil asi iba tým, že sa dal vzadu otvoriť a vymeniť film). Vyrezaný objektív nahradila dierka v alobale s priemerom 0,2mm. Vzdialenosť dierky od filmu bola asi 27mm, takže to bol „širokáč“. Po vložení filmu (citlivosť 200) sme mohli vyraziť do terénu.
Pre porovnanie som vždy vyfotil scénu aj s mojím digitálnym fotoaparátom (ktorý som zároveň používal aj ako expozimeter). Pri fotení samotnou komorou sme sa s tatinom striedali:
Naša prvá fotka vyrobená dierkovou komorou (čas 3 sekundy):
Môj brat tiež išiel a poslúžil ako model (čas 20 sekúnd):
Tento je trochu rozmazaný ale ja som vľavo a brat vpravo (čas 6 sekúnd):
Tento sa vydaril veľmi pekne (čas 12 sekúnd):
Náš štvorkolesový samohyb (čas 8 sekúnd):
Predchádzajúce snímky boli vyfotografované na Starej Myjave. Potom sme sa presunuli k pamätníku u Klasovitých neďaleko Poriadia.
Schodíky k spomínanému pamätníku (čas 5 sekúnd):
Detail na mach (čas 8 sekúnd):
Pohľad na okolitú krajinu (čas 2 sekundy):
Strom v poli ktorý upútal moju pozornosť (čas 1,5 sekundy):
A znova... (čas 2 sekundy):
A nasledujú fotky urobené v byte alebo oknom z neho.
Detail na noviny (čas 2 minúty):
Model lode (čas 2 minúty):
Hotel, pohľad z mojej izby (čas 5 sekúnd):
Drevená skladačka dinosaura, snímok vyšiel veľmi dobre aj keď trochu podexponovaný (čas 5,5 minút):
Kostol a námestie (čas 4 sekundy):
A znova pohľad na hotel a okolie (čas 6 sekúnd):
Ak zistím z ohlasov v diskusii že by sa niekto chcel inšpirovať a vyskúšať tento určite zaujímavý spôsob fotografovania, rád napíšem druhý článok kde popíšem moje vybavenie, postupy a skúsenosti a rady (stačí jeden odvážlivec :-) ).
