Režim, ktorý tu bol pred rokom 1989 bol pre túto komunitu samozrejme lepší, lebo ju nútil aspoň naoko pracovať. To kam sa nám toto spoločenstvo za dvadsať rokov dostalo za to môže trhové hospodárstvo, ale predovšetkým všetky doterajšie vlády, ktoré svojou nečinnosťou dopustili tento stav. Dnes už je všetkým jasné, že udržať ho je dlhodobo nemožné. Politická strana Smer so svojou kvázi sociálnou politikou si nikdy nedovolí tento problém riešiť otvorene. Prísť teraz pred voľbami s otrepaným projektom Internátnych škôl, keď doteraz neurobili absolútne nič, vyznieva dosť komicky. Tlačiť pred sebou túto čoraz ťažšiu káru síce Fico pravdepodobne ešte štyri roky dokáže, ale toto žitie na dlh však môže nakoniec skončiť ako v Maďarsku, alebo nedajbože v Grécku.
Mali by sme si uvedomiť, že nemôžeme hovoriť iba o rómskom probléme. SaS ho vidí v sociálne odkázaných spoločenstvách (SOS), ktoré môžu, ale nemusia byť rómske, ale stretávame sa v nich aspoň s jedným z nasledujúcich javov: 1. väčšina (tri štvrtiny) ľudí v týchto spoločenstvách je dlhodobo odkázaná na pomoc štátu, 2. aspoň polovica obyvateľov neukončila ani základnú školu, 3. aspoň polovica obyvateľov nemá štandardné vybavenie domácnosti, 4. v týchto spoločenstvách je vysoká kriminalita, a to aj medzi deťmi a mladistvými. Ak spoločenstvo spĺňa tri z uvedených bodov, musíme volať SOS, no už jeden z nich nás núti zamyslieť sa a predovšetkým konať.
Obyvatelia rómskych osád a iných podobných spoločenstiev sa do svojej situácie nedostali iba vlastnými chybami alebo neschopnosťou, ako sa neraz hovorí a píše, ale negatívne zapôsobila aj tzv. pozitívna diskriminácia, keď štát nezmyselne rozdával bez toho, že by očakával aspoň nejakú návratnosť, napríklad vo výchove detí, novej generácie. Z pohľadu obyvateľov takej komunity je v podstate prirodzené, že tieto nedostatky v legislatíve využívajú. SaS navrhuje samostatné zákonné normy o SOS, na ktorých základe by sme stanovili priority v riešení problémov.
Aj prípad z Krásnohorského Podhradia, kde 14-ročné dievča čaká dieťa a otec je len 13-ročný, ukazuje na nedostatok výchovy, a to už od útleho detstva. Spoločnosť potrebuje viac špeciálnych pedagógov, ale i tzv. rómskych asistentov učiteľov, a to priamo v bežných základných školách, ba i v predškolských zariadeniach. Som presvedčený, že takýmto spôsobom dokážeme zvýšiť školskú dochádzku, ale aj povedieme deti k základným hygienickým a sociálnym návykom, výchovu k rodičovstvu a sexualite nevynímajúc.
Keby sa len čiastočne podarilo program SaS v oblasti SOS naplniť, nebude dochádzať k takým prípadom, ako je tomu dnes v rómskej rodine v Krásnohorskom Podhradí, ani sa nebudeme musieť báť, že nás rôzne inštitúcie budú bombardovať výzvami na odstránenie diskriminácie menšinového rómskeho obyvateľstva na Slovensku. S Rómami tu žijeme celé stáročia. Musíme nájsť spoločnú cestu, aby sme vedľa seba mohli pokojne a slušne žiť aj storočia nasledujúce.
