Začala nežne, krásnym pohľadom
pohladila moje zlomené krídla.
Ladne ruku odtiahla a jemne švihla.
Netušiac, že zmrznem pod ľadom,
usmial som sa v teple jej srdca.
No z rany, čo stvorila, tečie krv horúca.
Od krku až k nohám mám ranu.
Nebyť hlavy som iste napoly,
budem úprimný - neprebolí.
Kríval som pred tým, to áno,
no v črevách sa mi nemotali nohy,
a žalúdok som nepotreboval nový.
V pľúcach mi chrčí teplá krv,
aj v ústach cítim jej pachuť.
Pochopiteľne mám otvorenú hruď.
Ľad praská ako sklo, ladne a pomaly.
Už ponáram sa do vody červeno,
či hladina sa zavrie, nevedno.