Dávid

Za svoje roky,
postavil si.
Obrovský hrad.

Zlaté dukáty,
nakopil si.
No neukojil hlad.

Stal si sa tyranom,
jednoduchým obrom.
Kráľom, čo myslí si,
že patrí mu svet. 

Bez strachu seješ
úrodu rozeklaných jazykov.
Úrodu, čo nedokáže
tvoje kráľovstvo zjesť.

Tvoj príbeh poznáme.
Je jedným z najstarších.
Ako Goliáš mýliš sa.
Máš osud nezvratný.

V pekný deň otvoria sa nebesia,
roztrasie sa ti zem.
Čo z prachu vzišlo, na prach vráti sa,
včera bol posledný deň.

Pokúšal si svoj osud,
keď hľadal si Dávida.
Zajtra objavíš len rosu,
kde stál ti hrad.