Mesačný svit a hviezdy,
letná noc.
Zase sedím sám,
namiesto volania o pomoc.
Dýcham chladnúci vzduch
a premýšľam,
či myslím, teda som.
Či ochutnávam šťastie,
či trpím, neviem sám.
Mám nádej ?
Či beznádej prišla v novom kabáte?
Pravdu som našiel vo víne,
však odišla s opicou.
Ruka v ruke.
Vraj nebude sama
žiť v tomto svete.
Odišla, ani nepovedala, kde nájdem
patent na šťastie v nešťastí.
Tak aspoň zbohatnem inak…
Možno predám hviezdy,
čo nesvietia poriadne
a nesmerujú na sever.
Ak bude mesiac v splne,
svetlo bude na cestu
aj na tvoj priliehavý sveter.
Dám ti ho k výročiu,
namiesto mašličky ružu
s farbou po víne.
Ružu si usušíš,
zavrieš ju vo vitríne
a bude spomínať,
akú mala farbu,
keď mi pri víne
budeme sláviť výročie.
A ja z teba stiahnem
tvoj priliehavý sveter,
nech nesedíš
pri krbe v roláku.
Na šťastie si kúpime meter
a nikdy sa nebudeme báť
súmraku...
