Krídla

Krídla mám zlomené,
či z neba či z pekla som
nepamätám.

Lietať s nimi neviem,
a mojim nohám sú
len na ťarchu.

Robím tieň pred slnkom
iba chladnej zemi, akoby
mne nepatrili.

Len malé stvorenie
môžem pod ne schovať,
brániť vlastným telom.

Potom ma hriať bude,
pri srdci, že sám
nekráčam svetom.

Možno raz dotyk ich uzdraví
a ja znova budem lietať.

A stvorenie so sebou zoberiem,
na prehliadku sveta.