Moja najkrajšia, sladká ako med,
neopísateľná, tvoriaca celý svet.
Ako luna nesúca svetlo do temnej noci,
jediná, pri ktorej zažívam ten pocit.
Ako trnka trpká niekedy býva,
no aj tak je pre mňa stále opojná.
Cez deň bojím sa, že prestanem snívať,
a noc bez nej nebude pokojná.
Každým pohybom nádherne ladná,
usilovne hasiaca môj nekonečný smäd.
Mám na mysli, len aby bola šťastná,
a inej pre mňa na svete nikde niet.
Pokoj nesúca do mojej duše,
šťastie mojim očiam sklamaným,
lásku večne rozdávajúca,
a radosť do konca mojich dní.