Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Zastal som na okraji púšte.
Trafil ma šíp z jedinej oázy.
Teplá krv steká mi z hrude,
na nohách krvavé povrazy.
Život som vydýchol,
ako šíp z tetivy.
Bez hlásku, bez dychu,
oči slzám zvolili.
Klesol som k zemi,
jemný piesok vsiakol.
Telo, slzy,
krv.
Krv, piesok,
bolesť, soľ.
Môj tajný recept,
na betón.
Vytvorí náznak,
zachová tvár.
Možno raz zaznamená,
zázrak…
A možno len časom vietor vyfúkne
moje spráchnivelé telo.
Vymaže ľahké i ťažké kroky,
aby nikto nešiel tým smerom.
