Keď ráno vstanem tak spravím kávu,
jednu pre ľavú ruku, druhú pre tú pravú.
Pri zábradlí tam počkám na ňu,
na modrookú, na tú pravú.
S úsmevom na tvári poviem, ahoj,
pravou rukou na pozdrav podám ti nápoj.
A ty usmeješ sa na mňa za to,
ten úsmev bude nadovšetko zlato.
Jednoduchá romantika, bez sviečok a vína,
na takú sa o pár rokov dobre pospomína.
Za zimných večerov, keď za oknami zavýja meluzína,
a my budeme piť svoj víkendový pohár vína.
No zatiaľ vráťme sa k raňajšej káve,
ja ti verím, že poobede si tiež jednu dáme.
Minimálne aspoň, ak trochu formálne,
aby sme sa vyhli tomu že to nie je správne.