Tisíc kvapiek

Dnes bol známy deň,
deň starých známostí.
A kto nevie, nepozná,
šli sme k jadru veci, do kosti.

Dnes vrátila sa mi známosť,
vecí zlých, nielen dôstojných.
A nad ránom, síce sám,
no šiel som zase do rosy.

Studený dážď sa spustil,
s ránom na ceste.
A nepomáhali slová, však
zajtra, len dnes nie.

Tak som sa poddal,
kvapkám chladným.
Skúsil sa stať namiesto
ideálnym - správnym.

Zaklonil som hlavu,
nechal ich dopadnúť.
Dal im čas sa zohriať,
a mne vychladnúť.

Odopol bundu a s ňou 
aj strach.
Čo má byť bude, 
a ja budem rád.

Dal dole tričko,
poddal sa dopadu.
Pocítil chlad
a nasal odvahu.

Odvahu tisícov
chladných dotykov.
Známych ozvien,
tichých výkrikov.

Ako mal som rád,
stále dúfal som.