Slečna Janka chodí do práce, vstáva každé ráno, vykračuje väčšinou nohou pravou. No nevstáva rada, tak od rána sprevádza ju zlá nálada. Nerada chodí do práce, nieže by bola lenivá, alebo že by neznášala svoju prácu. Jednoducho nemá rada cestu do práce. Asi nie je jediná, no tu je problém zrejme iný, Janka totiž nemá rada ani cestu z práce domov. Nenávidí natlačený autobus, nehorázne teplo v tej obrovskej sardinkovej konzerve alebo keď sa v zime tá fritéza na kolesách premení na mrazničku. Slečna Janka má rada prírodu, zvieratá, svoj domov, ba dokonca aj svoju prácu. No cesta do práce jej pokazí každý deň.
Každý deň ráno, ba aj keď sa vracia z práce, stretne starého ujka, ujka Trávku. Ujko Trávka nechodí autobusom, ale pešo. Každý deň, keď neprší, tak ujko Trávka kráča spolu s ňou a vždy spolu prehodia zopár slov:
-Dobrý deň, slečna, ako sa máte?
-Ale ujko, viete, zdravá som, čo viac mi treba.
-No veď vidím, taká pekná slečna a keď ju stretnem cestou nikdy sa nesmeje.
-Ále, za to vy ste vysmiaty ako lečo každý deň.
-Ja som totiž rád na tomto svete. Ale utekajte na autobus nech neomeškáte.
-Dovidenia ujko.
-Dovidenia slečna Janka.
Takto prebehlo každé ráno, podobný rozhovor zvykol prebiehať aj poobede. Na tvári slečny Janky sa úsmev nezjavoval a ujko bol stále vysmiaty. Postupom času slečne Janke začalo vŕtať hlavou, že ujko je ráno taký veselý, veď tiež ide do práce a nikdy ho nevidela že by šiel so sklonenou hlavou. No nikdy nechodil autobusom, aj keď mal pred sebou väčší kus cesty, dokonca oveľa. Raz ráno sa ho pri rozhovore spýtala:
-Ujko Trávka, prečo, že vy nikdy nejdete autobusom, keď máte pred sebou väčší kus cesty?
-Slečna, do raja sa ide pešo. A nerobím si srandu, kedysi som chodil aj ja tou konzervou na sardinky, no pokazilo mi to každý deň. Tu na okolí je krásne a človek má hneď viac energie, keď všetku tú krásu vníma. A to sa dá len tak, že pojdete pešo. Už pár rokov chodím pešo, keď sa dá a smutný či škaredý deň som od vtedy nezažil.
Od vtedy slečna Janka vie, že do raja sa ide pešo a chodí tam káždý deň, lebo na dobré sa ľahko zvyká. Každý deň cestou z práce a do práce vidí oblohu, cíti slnko a jemný vánok či vetrisko. Každý deň pohladí obzor pohľadom svojich pekných očí. Ten na oplátku spraví jej cestu krajšou tak, ako ujko Trávka, ktorý ju každý boží deň rozosmeje.
