Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pamätám sa na Čučoriedkáreň Júliusa Satinského, nech mu je zem ľahká. Čučoriedka sa nesie má vyberané vlastnosti, a preto ju máme radi. Bohužiaľ niektoré slečny bučia a serú. Samozrejme, že nie doslova. Skôr do slov.
Neskutočný zážitok. Sledovať, ako dokáže slečna rozprávať a nemyslieť. Myslím, že v blízkej dobe rapídne stúpne počet samovrážd u mužov.
Našťastie, čo iným chýba, niektoré dobiehajú. A tak je ešte stále možné stretnúť skutočnú slečnu. Slečnu, ktorú tak nazveme právom. Nazveme ju tak, pretože sa správa ako sa na príslušníčku nežného pohlavia patrí. Nazveme tak holku, ktorú máte chuť chrániť a nie jej najradšej jednu... Chvalabohu, zostávajú nám mužom nejaké zábrany. Alebo v niektorých prípadoch bohužiaľ?
