Šťastní otroci

Všetko sa to končí alebo lepšie povedané, tak krásne, začína to. Po kope bezsenných nocí, kde vtip o študentovi, čo sa dokáže naučiť za noc japonštinu, ak existuje k tomu skriptum, ktorý sa mení v realitu. Po absolvovaní skúšky, ktorú už druhý deň ráno považujeme za formálne zavŕšenie a nestíhame sa diviť, čoho sme sa tak obávali, sa toto obdobie po čase stáva považovaným za najkrajším v našom živote. Áno, nemali sme vlastnú rodinu ale snívali sme, kuli sme plány, účty za nás platili rodičia a tých pár korún čo sme si privyrobili na brigádach, poslúžilo na príjemnejšie strávenie časti dňa, čo sa pretiahlo občas až do rána neskorého.Ešte v promočnom obleku, si odkrútime niekoľko príjmacich pohovorov a vytúžený sen po slobode sa môže začať. Prvý šok príde s pravidelnými rannými vstávaniami. Ale po čase si aj na to zvykáme a tešíme sa na prvú výplatu. Jej čiastka nám tak krásne znela v ušiach pri podpise zmluvy, že prvé vzdušné výdavky viedli na všetko čo sme si dovtedy nemohli dopriať. Realita výpisu z účta nás vracia na zem a po zaplatení všetkých tých výdavkov sa ocitáme takmer priamo až na dlažbe. Začíname v pamäti loviť prednášky z ekonómie, či náhodou sa niekde nestala chyba, ale ani do rána sa na nič neprichádza, povieme si, tá teória babky, babka ku babce, je na nezaplatenie. Ešteže študentský život nám je stále blízky, preradíme na nižší prevodový stupeň a čakáme na tu pravú sms z banky, kedy už konečné nám je k dispozícii nová číslica. Takto plynú mesiace, prvý Silvester je ešte v kruhu spolubojovníkov z posledných rokov, kde každá informácia od štastnejších je vážená množstvom vypitého alkoholu, a tým aj naše postavenie v našich rečiach, sa mení na sen o šťastí v iných ušiach.A týždne a mesiace opäť plynu. To spolubývajúceho chrápanie pred dôležitou poradou nám hrozne vadí, neumytý riad po raňajkách nám vadí pri večeri, hoc tie zbytky nie sú náše a keď má prísť nová priateľka, akurát aj share mate ma rovnaké plány. Vtedy padne rozhodnutie. Už nikdy viac a začne sa hľadať po realitných časopisoch, to vysnívané hniezdečko lásky. Po jeho objavení sa dávame na šport, teda len turistiku po bankových domoch a im podobne pružným úradom. Čo tam po nejakých adrenalínových módnych výstrelkoch na gumených lanách, kto neskúsi, nestane sa chlapom. Výsledkom je zmluva v krásnych doskách, čo nás definitívne zaraďuje medzi vyspelejšiu časť tohto sveta. To čísielko ale každý mesiac narastie o nám nikdy nie odhadnuteľnú čiastku a luxus pár rokov dozadu, 25C je už zabudnutý a radšej sedíme pred veľkou debnou na splátky v hrubom svetri, čo sme si ani vlastne nechceli kúpiť ale ten sale bol neodolateľný. Svojim slovami sa zaradujeme do protiteroristickej koalície a verbálnou podporou žiadame lacnú ropu. Účty si už ani nepozeráme a pre istotu sme svoj život zverili tým krásnym plastikovým obrázkom, čo si kočka z reklamy zmesti aj do krásne vypasovaných rifiel a nám po otvorení peňaženky dávajú pocit moci nad prosperitou maloobchodného systému vo víkendových chrámoch našej doby.Najväčšiu radosť máme po zhliadnutí filmu o Spartakusovi, kde po východe nás napadne jediné. Ech to bola zlá doba, toľko otroctva, ešteže mi žijeme v tomto pre nás tak priaznivom slobodnom období.