Dnes v noci sa mi v porovnaní s poslednými dňami podarilocelkom dobre spať. Nebola mi zima, nebudil som sa na plný mechúr, ani na to, žemôj malý brat chrápe. Proste všetko krásne rozbehnuté na pokojný a potrebnýspánok až kým nezazvoní budík. Avšak o tretej v noci boli moje snyprerušené. Poznáte ten vcelku nepríjemný zvuk zvončeka od vchodových dverí dobrány. Tak presne ten zaznel okolo tretej naším bytom. V prvom momente somsi myslel, že sa mi niečo sníva, ale z omylu ma vyviedolo opakovanézvonenie. Hm, že by sa oco vracal zo služobky a nevie nájsť kľúče? Rýchlosom teda vybehol z postele, aby sa ešte niekto nezobudil a ešte stálenie celkom presvedčený o tom, že sa mi to nesníva, som sa ozval doslúchadla. Na moje prekvapenie zaznelo nasledovné: „Dobrý večer, tu je sused z domuoproti. Pán L. ma rozbité okno a spí asi tak tvrdo, že si to nevšimol.Nemohli by ste ma pustiť dnu, aby som mu to nahlásil?“ V tom rozospatomstave som sa nezmohol na adekvátnu reakciu – rozumej „Vám asi preskočilo“ –alebo dačo podobné, iba som toho človeka pustil dnu. Keď už ma teda zobudil,tak som vyšiel na balkón (ďalší super nápad, liezť do tej zimy v krátkom pyžame..)a pozrel sa na auto suseda L., či je celé. Máte pravdu, autu nič nebolo a jasom už začal tušiť, čo sa deje..
Ráno cestou do roboty som sa ešte pozrel na okná suseda L., či naozaj nemánejaké rozbité a či ten sused z domu oproti predsalen nie je dobrá a starostliváduša. Kto háda, že im nebolo nič, háda správne. Takže aj touto cestou by som sachcel poďakovať susedovi z domu oproti. Že je taký múdry a hlavne pohotový, že keď sanevie dostať o tretej v noci k svojmu kamarátovi, ktorý už spí,tak zazvoní niekomu inému z vchodu kde jeho kamarát býva. Čo tam potom, že je hlboká noc. Veď určite sanájde blbec, čo mu otvorí. Napríklad ja..
