V stredu somsi bol cez obednú prestávku vybaviť v banke úver na auto, keďže môjčervený drak už potrebuje čoraz väčšie investície a tým pre mňa doslúžil. Cestounaspäť som si všimol v autobuse trochu divnejšieho chlapíka, ktorý sedel v podstatevedľa mňa. Čo bolo na ňom čudné? Telefonoval sám so sebou. Miesto telefónu muslúžila vlastná ruka, slúchadlo bol palec, mikrofón malíček. Veď to určitepoznáte. Neskôr ruku vymenil za iný model telefónu – noviny. Rozprával sa sámso sebou, ale ako som potom začul, telefonoval s pánom ministromKaliňákom. Možno o novom cestnom zákone. :) Celý čas sa pri tom usmieval,nebol agresívny voči iným cestujúcim, proste chlapík bol v pohode.
Neviem, asi tobola schizofrénia, každopádne bol duševne chorý. Preto ma zarazila reakciajedného chalana a jeho mamy, ktorí sedeli oproti mne. Smiali sa na ňom a krútilihlavami. Hej smial som sa aj ja, ale spôsobom „je to sranda, čo rozpráva“. Onižiaľ tým iným.. Tým opovrhujúcim. A mladý muž to napokon korunoval, keďpokrútil hlavou a povedal „to je ale k...t“.
Už minule ma lentak z ničoho nič napadlo, že čo sa asi odohráva v hlave takého schizofrenika.Aký je ten ich svet, v ktorom žijú. A ja fakt neviem, kto je väčšípohlavný orgán. Či človek, ktorý za to, že má duševnú poruchu asi nemôže. Aleboten, kto sa mu za to smeje..
