Ľudia čo mapoznajú to vedia, tí čo nie, tak objasním Vám situáciu – som futbalový fanúšik,teda vlastne pardón. V niektorých smeroch doslova až blázon. :) A takkeď som sa dozvedel v roku 2001, že v základnej skupine LM sa stretneSparta Praha s mojím obľúbeným Bayernom Mnichov, moje srdce zaplesalo odradosti a bolo rozhodnuté – ide sa do Prahy na futbal. Veď kedy najbližšiebudem mať možnosť spojiť dve veci do jednej. Pozrieť si zápas Ligy Majstrov a eštek tomu s mojím obľúbeným tímom, ktorý LM poslednú sezónu vyhral. Ktomohol vtedy vedieť čo vyparatí môj najobľúbenejší tím Petržalka o štyri rokyneskôr. Ale o tom inokedy.
Samému sa mi ísťnechcelo, chodiť na futbal sám to nie je ono. Obeť sa našla rýchlo, kamarát zozákladnej a vlastne môj spoluhráč sa ochotne obetoval. :) Keďže firma, v ktorejpracuje môj otec má kanceláriu aj v Prahe dostal úlohu zohnať lístky. Z dôrazomna fakt, že nech je to hocikam na štadióne, len nech to nie je do sektoradomácich ultras. Predsalen ako fanúšik Bayernu by som sa tam necítil dobre a anidomáci by ma asi nepochválili.
Nadišiel deň D –31.10.2001 a ja som sa s kamarátom presunul vlakom do Prahy. Keďžesme išli dosť skoro ráno mali sme dosť času na dáke tie pamiatky, zavítali smeaj do známej krčmy „U fleku“. Hm doteraz si pamätám chuť piva v tejto známejkrčme– v kombinácii s mojou nádchou a liekami to nebolo nič moc.Takže sa tam musím niekedy staviť keď nebudem chorý. :) V meste bolo plnofanúšikov Bayernu, ich chorále bolo počuť už z veľkej diaľky. OkupovaliVáclavák aj Staromestské námestie a ja som sa cítil ako jeden z nich sošálom FC Bayern München na krku. „Champiooone!!! Champioooone!!! ChampiooooneEFCEBE!!!“ – juj bolo že mi hej. Ako sa blížil začiatok zápasu tak sme sapresunuli na štadión, veď vieme ako to chodí a chceli sme sa vyhnúťmačkaniu v dave.
Moje čiernepredtuchy sa potvrdili. Lístky, ktoré sme mali boli do sektora domácichultras.. Ako veľký hrdina som mal ešte stále šál na krku. Keď som však začul zamnou hlas „to je vůl, sitroufá do domáciho sektoru se šálem nemčourů“. Hm otočím sa „myslíš,že je to pre mňa nebezpečné“. Chalan na mňa prekvapene pozeral, že mu rozumiem,ale po chvíľke odpovedal jednoznačne „Jo“. Hm tak fajn, šál putoval do ruksakua musel tam ostať celý zápas. V sektore som však nebol jediný fanúšikBayernu. O pár radov nižšie sedel malý chlapec so svojím otcom a mal slzyna krajíčku z toho, v ktorom sektore sedí. Bayern na ten zápasnastúpil v podstate s B-tímom, asi aj vďaka tomu to nebol dákyoslnivý futbal. Gólom Zicklera však Bayern vyhral 0:1. Keď ho vsietil nemoholsom vyskočiť a zarevať si z chuti „GÓÓÓÓÓL“, iba ak za cenu svojhozdravia. Fanúšikovia Sparty boli celý zápas nabudení, ich invenčnosť nadávok a slovnýchspojení na adresu súpera bola nekonečná. Ako dal Zickler ten gól pozreli sme sas tým malým chlapcom na seba a usmiali sa na seba. „Cha. Nech sihulákajú čo chcú, na nás aj tak nemajú..“
