...to boli krásne časy, keď som od stola sem tam niečo dostal. Miska nebola nikdy prázdna. Ešte si ma prehováral, aby som si dal a tešil si sa z toho, že som všetko zjedol... a teraz?! Ani si ma nevšimneš! Pripadám si ako vzduch. Čert mi bol dlžný tú návštevu u veterinára. Vraj mám zhodiť minimálne 5 kíl, lebo trpia moje kĺby! Čo ma momentálne po nich! Ja som hladný!!! Kto to má vydržať ? Veď je to tu ako za trest, žrať iba raz denne, a to ešte polovičnú porciu!? A nemávaj mi pred ňufákom stále s tou loptičkou, aj tak pre ňu nepobežím! Nevidíš že som hladný! A mohol by si mi aspoň vymeniť vodu! Už hodinu sa mi v nej topí dajaký hmyz, a ty dobre vieš, že na všetko, čo má viac ako štyri nohy, som alergický. Chceš aby ma to pichlo?!"
***
„No to snáď nemyslíš vážne!? Teraz mám ísť von? Pozri ako je hnusne! Ešte poriadne neprestalo ani pršať a ty už berieš vôdzku? To mi má navlhnúť moja čerstvo vyčesaná srsť? A ten kabátik ...! Tak v tom ja chodiť po vonku nebudem. Po prvé, mám ho už druhý rok, a po druhé, vôbec sa mi nepáči...Ten strih a tá farba! Že si mi dala meno Angie, na to som si zvykla, ale ten kabátik naozaj nechcem! A to si mám zahádzať od blata nožičky aj bruško! Pôjdem iba po bránu...tam sa „vyčurám" ...a ideme domov. Pretože Ja sa viac nehnem ani o krok! Chceš aby som nachladla?"
***
„To je ale úžasná vôňa lásky, čo mi pod ňufákom prebehla...no nič, musím ísť za hlasom svojho srdca. Chcem ísť von! Počuješ! Hneď teraz! ... a netvár sa, že ma nevidíš, veď tu vyskakujem ako tajtrdlík, no čo mám spraviť, aby si to pochopil!? Začnem sa tu akože točiť na mieste, ...no vidíš, že to ide! Hurá ide sa von! Dúfam, že ju ešte stihnem. Volá sa Angie. Je to sladká papuľka. Býva o tri brány ďalej. Už sa teším ako ma pustíš z vôdzky, lebo mám v úmysle zdrhnúť. Za ten výprask to totiž stojí. Haf!"
